Švédsko zamietlo žiadosti Turecka o vydanie dvoch mužov hľadaných pre ich údajnú účasť v hnutí Fethullaha Gülena, ktoré turecký prezident Recep Tayyip Erdogan viní zo zorganizovania pokusu o prevrat z júla 2016. Vo štvrtok o tom informovala agentúra AFP.
AFP pripomenula, že Erdogan si otázku vydávania osôb podozrivých z napojenia na Gülenovo hnutie stanovil za kľúčovú požiadavku pred tým, ako v roku 2024 súhlasil s ratifikáciou členstva Švédska v NATO.
Pokus o prevrat
Erdogan Švédsko viní z toho, že je útočiskom pre „teroristov“, ktorí boli údajne zapletení do pokusu o prevrat zosnovaného odpadlíckou frakciou armády.
Nemenovaný úradník švédskeho ministerstva spravodlivosti pre AFP uviedol, že švédska vláda sa 13. novembra rozhodla zamietnuť dve žiadosti o vydanie dvoch osôb do Turecka po tom, čo švédsky Najvyšší súd zistil prekážky brániace tejto procedúre.
Toto rozhodnutie Najvyššieho súdu sa týka tureckých občanov Muharrema Ozada (36) a Abdullaha Bozkurta (54).
Turecko obvinilo Ozada z členstva v „ozbrojenej teroristickej organizácii“ – Gülenovom hnutí –, pretože mal bankový účet v banke prepojenej s touto organizáciou. Mal aj väzby na ľudí v organizácii a žil a pracoval v študentskej ubytovni, ktorá jej patrila.
Novinár Bozkurt je obvinený z vedenia ozbrojenej teroristickej organizácie a šírenia propagandy v jej prospech, porušenia dôvernosti a zverejňovania informácií o národnej bezpečnosti a politických záujmoch.
Vydanie k stíhaniu
Švédsky Najvyšší súd rozhodol, že títo muži nemôžu byť vydaní na stíhanie vo svojej vlasti, pretože za trestné činy, z ktorých ich Turecko obvinilo, nie je vo Švédsku trest odňatia slobody na viac ako jeden rok.
Konečné rozhodnutie o žiadostiach o vydanie do ich štátov prijíma vo Švédsku vláda, ktorá im však nemôže vyhovieť v prípade, ak Najvyšší súd vydá negatívne stanovisko.
Gülenovo hnutie Hizmet (Služba) bolo založené v 70. rokoch a v Turecku i zahraničí prevádzkovalo okrem iného školy či nemocnice. Pred čistkami z posledných rokov vlastnilo v Turecku aj niektoré médiá.
Erdoganova vláda viní priaznivcov tohto hnutia zo sprisahania a snahy o prevrat. Po tom, ako sa časť armády v júli 2016 pokúsila o puč, z ktorého vláda obvinila aj Gülena, sa v štátnej správe v Turecku začali rozsiahle čistky a vlna zatýkania.
O miesto vtedy prišlo 130.000 štátnych zamestnancov vrátane tisícov sudcov, prokurátorov a vojakov, ale i mnohých učiteľov. Počas výnimočného stavu, ktorý trval až do júla 2018, vláda zakázala činnosť mnohých nezávislých médií.