Vysoké teploty a postupné ničenie lesov podporujú v brazílskom Beléme rekordné šírenie požiarov. Na klimatickom summite COP30 preto desiatky vlád a organizácií prisľúbili posilnenie preventívnych opatrení a financovania, aby dokázali čeliť silnejším a čoraz častejším požiarom.

Environmentálne a lesnícke úrady Ekvádoru spolu s ďalšími signátormi z celého sveta podpísali dohodu, ktorá má do roku 2030 zabezpečiť 100 miliónov dolárov na zlepšenie prevencie a reakcie na lesné požiare. Signátormi sú ľudia z Peru, Ghany a Kene spolu s takmer tromi desiatkami environmentálnych a organizácií pôvodných obyvateľov.

Záväzok nazvaný Wildfire Action Accelerator sa zameriava na Amazonskú panvu — najväčší tropický les planéty, ktorý sa rozprestiera najmä na území Brazílie.

Výskumy ukazujú, že lesy v Južnej Amerike aj v iných vlhkých tropických regiónoch sú čoraz horľavejšie a požiare vznikajú aj tam, kde by kedysi neboli pravdepodobné.

Podľa dát za vyše 20 rokov, ktoré v júni zverejnil World Resources Institute (WRI), bol minulý rok najteplejším v histórii meraní a lesné požiare spôsobili bezprecedentnú stratu tropických lesov.

„Musíme byť pripravení na ďalší extrémne suchý rok,“ upozornil na COP30 Emanuel Lins, poradca brazílskeho ministerstva zahraničných vecí pre biodiverzitu.

„Oheň nerešpektuje hranice, preto potrebujeme spoluprácu,“ povedal pre Context.

Štáty zároveň podporili aj samostatnú brazílsku výzvu, ktorá má zabezpečiť širšie využívanie poznatkov pôvodných obyvateľov pri prevencii a manažovaní požiarov. Podľa Linsa ju podpísalo viac než 60 krajín.

„Prvýkrát sa problematika požiarov dostala na pódiu tohto významu,“ dodal.

Kľúčom je prevencia

Záväzok Wildfire Action Accelerator zdôrazňuje, že „oheň sa rýchlo stáva jedným z určujúcich prvkov globálnej klimatickej krízy“ a že je potrebné klásť väčší dôraz na prevenciu požiarov, než ich hasenie.

Podľa správy Programu Organizácie Spojených národov (OSN) pre životné prostredie z roku 2022 sa očakáva, že výskyt požiarov sa do roku 2030 zvýši celosvetovo o 14 percent a do roku 2050 o 30 percent.

Najväčšie škody vznikajú v tropických lesoch rozvojových štátov, no intenzívnejšie požiare v poslednom roku zasiahli aj bohatšie krajiny, ako sú Spojené štáty, Kanada či Grécko.

Južná Amerika zápasí s rozsiahlym suchom. Brazília zaznamenala podľa portálu WRI v roku 2024 až 42 percent stratených lesov z rekordných 6,7 milióna hektárov.

Lins pripomína, že komunity môžu predísť požiarom aj jednoduchými opatreniami — napríklad budovaním protipožiarnych pásov či riadeným pálením suchej vegetácie pred príchodom sucha.

Cieľom je, aby krajiny s rozsiahlymi tropickými lesmi do roku 2030 formálne uznali tradičné znalosti pôvodných a lesných komunít o práci s ohňom a dali im kľúčovú úlohu pri prevencii aj reakcii na požiare.

„Naše národy žijú s ohňom celé generácie — vieme, kedy páliť, kde páliť a kedy nepáliť,“ povedal Selvyn Perez, mayský vodca a predseda Guatemalského združenia komunitného lesníctva.

„Tento záväzok konečne potvrdzuje, že znalosti pôvodných obyvateľov nie sú pozostatkom minulosti, ale nevyhnutným prvkom budúcej odolnosti planéty,“ dodal vo vyhlásení.

V Brazílii sú pôvodné a miestne komunity kľúčom k novému zákonu o požiarnom manažmente, ktorý bol prijatý minulý rok. Tvorili približne polovicu zo štyritisíc hasičov najatých na ochranu federálnych prírodných území počas aktuálnej požiarnej sezóny.

Viac požiarov, viac odpadu

V rámci prevencie požiarov brazílske pôvodné skupiny analyzujú satelitné dáta a používajú drony na skoré odhalenie ohnísk.

Na COP30 zároveň žiadajú väčšie finančné prostriedky, aby mohli na požiare reagovať rýchlejšie a samostatnejšie.

„Potrebujeme priamy prístup k financovaniu, aby sme mohli konať okamžite — bez posielania správ úradom a čakania na ich odpoveď,“ uviedla Tabea Coronado, peruánska líderka a tajomníčka Medietnickej asociácie pre rozvoj peruánskeho pralesa.

Výskumy zároveň potvrdzujú, že čoraz ničivejšie požiare uvoľňujú veľké množstvá uhlíka a oslabujú schopnosť lesov fungovať ako uhlíkové zásobníky — čo je kľúčové pri spomaľovaní globálneho otepľovania.

Požiar zároveň zanecháva les viac zraniteľný — kvôli strate tieňa a množstvu odumretých stromov je les na oheň háklivejší, vysvetľuje Ane Alencar, vedúca výskumníčka brazílskeho inštitútu IPAM Amazônia, ktorý sa k záväzku pripojil.

Dodáva však, že väčšina požiarov nie je prírodného pôvodu — vznikajú pri vypaľovaní pôdy či pastvín zo strany malých aj veľkých farmárov.

Ak sa podarí zabrániť zakladaniu ohňa, lesy môžu zostať chránené aj v horúcejšom a suchšom podnebí.

„Nemali by sme prepadať beznádeji — dokážeme zastaviť požiare ešte predtým, než vzniknú,“ uzatvára.

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: HN Globálne

FOTO: HN Globálne