Keď sa v nemeckých veľkomestách objaví byt na prenájom, stovky záujemcov často stoja v rade na obhliadku. Napriek tomu sa akútny nedostatok dostupného bývania pred nedeľnými predčasnými voľbami do parlamentu takmer nerieši.

„Bývanie je jeden z hlavných problémov ľudí, ale nikto o tom nehovorí a nikto to neberie vážne,“ povedal Andreas Ibel, prezident organizácie Build Europe zastupujúcej developerské spoločnosti, pre Context.

Migrácia a pomalá ekonomika sú medzi voličmi najväčšími témami, no odborníci tvrdia, že politika bývania sa nedostáva do popredia, pretože návratnosť investícií sa prejavuje až neskôr, čo robí z tejto témy náročnú vo volebných kampaniach s krátkym časovým horizontom.

Jeden inzerát na prenájom v Berlíne môže denne pritiahnuť až 300 žiadostí o obhliadku, čo zvyšuje sociálne nerovnosti v celej krajine, pretože ľudia s nižšími príjmami majú problém konkurovať na preplnenom trhu.

Rastúce nájomné podľa výskumníkov z univerzít v Oxforde, Mannheime a Zürichu pravdepodobne povedie k väčšej podpore krajne pravicových strán ako AfD, ktorá momentálne figuruje na druhom mieste, medzi nájomníkmi s nízkymi príjmami.

Podľa OECD míňa v Nemecku čoraz viac ľudí na bývanie až 40 percent svojho príjmu – práve pri tejto hranici sa domácnosť považuje za nadmerne zaťaženú nákladmi na nájom.

Krízu spôsobuje najmä rýchly rast nájomného a nedostatok bytov – najmä sociálneho bývania. Napätie vo veľkých mestách ďalej zvyšuje aj nárast rekreačných prenájmov a príchod utečencov.

Kríza bývania

Viac než polovica Nemcov žije v prenájme, zatiaľ čo priemer EÚ v roku 2023 bol približne 30 percent. Tento vysoký podiel prispieva ku kríze bývania, pretože obmedzenia rastu nájomného znižujú pohyb na trhu a dostupnosť bytov.

Od roku 2010 do 2022 ceny požadovaných nájmov vzrástli celonárodne o polovicu a vo veľkých mestách až o 70 percent. Najviac trpia chudobnejšie domácnosti, najmä samoživitelia, uvádza správa DIW z roku 2024.

„Nie je to len problém nízkopríjmových domácností. Aj stredne príjmové rodiny, keď sa byt objaví na trhu, ho okamžite prenajmú bez obhliadky,“ povedal Danne pre Context.

Situácia je najkritickejšia v Berlíne, kde sa sociálne bývanie v roku 2004 zmenilo, aby sa vyrovnali rozpočty, čo umožnilo súkromným investorom stavať luxusné byty s vyšším výnosom. Mestá ako Hamburg či Kolín tiež zaznamenávajú prudký rast požadovaných nájmov, uvádza online platforma Immoscout24.

Plány na predĺženie desaťročného stropu nájmov, ktorý mal vypršať koncom roka 2025, boli zablokované predčasnými voľbami. Koaličné strany SPD a Zelení sľúbili pokračovanie stropu, zatiaľ čo opoziční konzervatívci (CDU), ktorí majú podľa predpokladov zvíťaziť, chcú strop zrušiť.

Analytici a developeri sa zhodujú, že predĺženie stropu by nezmiernilo krízu bývania, najmä pre nízkopríjmové domácnosti. Autori štúdie DIW preto volajú po cielenej podpore pre nájomníkov s nízkym príjmom a rozšírení sociálneho bývania.

Odborníci na sociálne bývanie uvádzajú ako príklad Rakúsko, kde je sociálne bývanie považované za základné právo – vo Viedni žije viac než polovica obyvateľov v dotovanom bývaní.

Blokovanie výstavby

Nemecko potrebuje medzi 600-tisíc a 800-tisíc nových bytov na pokrytie dopytu, pričom dopyt bude ešte stúpať, pretože tempo výstavby stagnuje a záväzky postaviť stovky tisíc nových domov sa nedodržiavajú.

Odchádzajúca vláda sľúbila 400-tisíc nových bytov ročne od roku 2021, z toho štvrtina mala byť štátne dotovaná, no za posledný rok vzniklo len okolo 200-tisíc bytov, oproti 293-tisícom. Paralýzu sektora spôsobujú vysoké náklady na materiál, nedostatok pôdy, málo vládnych stimulov a nadmerná regulácia, uvádzajú developeri.

„Jeden z najväčších problémov je snažiť sa postaviť ideálny dom, ktorý si nikto nemôže dovoliť,“ vysvetlil Ibel, odkazujúc na prísne požiadavky na energetickú efektívnosť. Developeri odporúčajú znižovať byrokraciu a poskytovať stimuly, napríklad daňové úľavy pre spoločnosti stavajúce dostupné bývanie.

Ak politici neurobia dostupné bývanie prioritou, situácia sa zhorší, čím vznikne priepasť medzi najzraniteľnejšími – nízkopríjmovými rodinami a utečencami – práve tí často súťažia o bývanie v rovnakých zónach.

„Namiesto stavby domov budeme stavať múry, aby sme ľudí držali vonku,“ povedala Sorcha Edwardsová, generálna tajomníčka Housing Europe. „Len tým vyvoláme viac napätia a rozdelenia.“

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: HN Globálne

FOTO: HN Globálne