Pomocou ďalekohľadov s termovíziou sledujú hmyz, ktorý následne označujú farebnou značkou alebo vybavujú miniatúrnym vysielačom. Alsaskí včelári sa tým snažia odhaliť hniezda sršní ázijských, invazívneho druhu, ktorý loví včely a ktorého populácia sa za posledné roky prudko rozrástla, píše agentúra AFP.
"Pátranie po hniezdach je súčasťou mojej práce. Ak chcem vo včelárstve pokračovať, nemám na výber," vysvetľuje Mathieu Diffort, ktorý sa stará o zhruba sto včelstiev na vidieku v okolí mesta Belfort a blízko švajčiarskych hraníc. Ničeniu a vyhľadávaniu hniezd sa venuje spoločne so svojím obchodným partnerom Philippom Sieffertom zo spoločnosti Api & Co.
Obávaný druh
Obávaný druh sršňa sa vo Francúzsku objavil prvýkrát v roku 2004. V departemente Haut-Rhin bol tento druh zaznamenaný až v roku 2023. Teraz sa tam však pevne usadil, ako uvádza Sean Durkin, miestny zástupca skupiny pre ochranu včelárstva, ktorá bojuje proti tejto sršnej pohrome.
V roku 2023 bolo v departemente Haut-Rhin zaznamenaných medzi 15 a 20 hniezdami tohto invazívneho hmyzu. Nasledujúci rok ich bolo okolo 100. Tento rok Durkin varuje, že ich počet presiahne 400 hniezd. Zároveň prudko vzrástol počet napadnutých alebo zničených včelstiev. GDSA sa snaží čoraz dôraznejšie nabádať verejnosť k ohlasovaniu hniezd, na ktoré v prírode narazí. Len čo sa objaví nejaké hniezdo, je na miesto vyslaný špecialista, ktorý ho zničí pomocou dronu alebo kombinácie vysokozdvižného vozíka a tyče.
Prvý viceprimátor Hirtzbachu, obce nachádzajúcej sa v departemente Haut-Rhin, Olivier Pflieger poznamenáva, že obce si budú musieť z rozpočtov vyčleniť časť peňazí na zaplatenie týchto profesionálov. Podľa neho sa bude totiž počet hniezd v okolí stále zvyšovať. "Je to problém nielen pre včelárov, ale aj pre verejné zdravie," zdôrazňuje zvolený úradník, ktorý vlani prišiel o svoju sestru, ktorá zomrela na alergickú reakciu po bodnutí sršňom.
V Hirtzbachu hniezdo uvidel bývalý lesník. "Išla som okolo neho dvadsaťkrát a nevidela som ho," nahovorí Marion Federspielová, ktorej šesť včelstiev, nachádzajúcich sa asi 200 metrov od hniezda, bolo úplne vyhladovaných. Ázijské sršne sa môžu usadiť v opustených stodolách, kde si ich nikto nevšimne, obáva sa Federspielová.
Mapovanie pohybu
Preto Diffort vynakladá na hľadanie hniezd značné úsilie. Najprv sa snaží zmapovať pohyb sršňov. Pomocou návnady chytí sršňa, označí ho farebnou značkou a potom ho pustí. Podľa doby, za ktorú sa k návnade vráti, možno odvodiť vzdialenosť k hniezdu. Ak sa táto metóda opakuje aspoň na troch rôznych miestach, možno dosiahnuť pomerne presnú lokalizáciu hniezda.
Ďalšou možnosťou je prehľadávať stromy pomocou ďalekohľadov s termovíziou, ktoré umožňujú z diaľky lokalizovať hniezda vďaka teplu, ktoré vyžarujú. Hniezdo má teplotu približne 30 stupňov.
Diffort zároveň experimentuje s modernými technológiami. Na chrbát sršňa omámeného oxidom uhličitým nalepí miniatúrny vysielač, ktorý mu umožní sledovať pohyb hmyzu pomocou antény pripojenej k telefónu. Cieľom je nájsť hniezdo za menej ako tri hodiny, kým sa vybije batéria vysielača. Zatiaľ je táto metóda ešte nespoľahlivá a predovšetkým nákladná, najmä preto, že vysielače nemožno vždy získať späť.
Diffort sám priznáva, že sa pri tomto finančne a časovo náročnom úsilí cíti osamotený a želal by si viac prostriedkov na výskum. Ako zdôrazňuje, nejde len o budúcnosť včelárstva a biodiverzity, ale aj o potravinovú bezpečnosť, pretože včely sú nevyhnutné pri procese opeľovania.
"Pracujeme so smiešne malými prostriedkami," ľutuje Durkin z GDSA. "O ázijskom sršňovi vieme, že ho už nevyhubíme, takže sa s ním musíme naučiť žiť a snažiť sa čo najviac obmedziť jeho šírenie," dodal na záver.