Japonsko utrpí zdrvujúcu porážku od čínskej armády, ak sa pokúsi použiť silu na zásah na Taiwane. Podľa agentúry Reuters to uviedlo čínske ministerstvo obrany.
Diplomatickú roztržku minulý piatok vyvolala japonská premiérka Sanae Takaičiová, podľa ktorej by jej krajina v prípade napadnutia Taiwanu zakročila. Kvôli tomu jej vyhrážal smrťou čínsky diplomat. Peking a Tokio si už vzájomne predvolali veľvyslancov.
Kolektívna sebaobrana
Takaičiová povedala, že čínsky vojenský útok na Taiwan by mohol predstavovať situáciu ohrozujúcu prežitie Japonska, v ktorej by Tokio mohlo uplatniť právo na kolektívnu sebaobranu. Čínsky generálny konzul v Osake Süe Ťien potom v reakcii na jej slová na sociálnej sieti X napísal, že "nemáme inú možnosť, ako bez váhania odseknúť ten špinavý krk, ktorý sa do toho pletie".
Japonská vláda konzulov už zmazaný príspevok označila ako nevhodný a podala Číne protest. Peking naopak podal protest Tokiu za to, že porušuje medzinárodné právo a poškodzuje vzťahy oboch krajín. Krajinu tiež obvinil z provokácií a robenia narážok na vojenskú intervenciu.
Premiérka odmietla svoje slová vziať späť s tým, že ich predniesla na základe predpokladu najhoršieho scenára. Takaičiová je známa svojimi nacionalistickými a protaiwanskými názormi a tvrdými postojmi voči Číne.
Krajiny si predvolali veľvyslancov
"Ak sa japonská strana nepoučí z histórie a odváži sa riskovať alebo dokonca použiť silu na zasahovanie do taiwanskej otázky, utrpí iba drvivú porážku od oceľovo odhodlanej Ľudovej oslobodzovacej armády a zaplatí za to vysokú cenu," uviedol hovorca čínskeho ministerstva obrany Ťiang Pin.
Čína si vo štvrtok predvolala japonského veľvyslanca Kendžiho Kanasugiho a odovzdala mu protest proti premiérkiným výrokom, ktoré sú podľa rezortu obrany krajne nezodpovedné a nebezpečné. Námestník japonského ministerstva zahraničia si naopak dnes predvolal čínskeho veľvyslanca Wua Ťiang-chaa a ostro protestoval proti Ťienovmu "neprijateľnému" vyjadrenia.
Takaičiovej výroky odsúdili aj čínske štátne médiá, a to kvôli vzájomnej histórii, pretože japonská invázia do Číny v roku 1931 a druhá svetová vojna zostávajú zdrojom napätia medzi oboma krajinami. Ministerstvo zahraničia navyše kritizovalo rozhodnutie Japonska nevylúčiť obstaranie jadrových ponoriek, čo podľa neho naznačuje významnú a negatívnu zmenu politiky.
Mierové riešenie
Hovorca japonskej vlády Minoru Kihara dnes podľa agentúry Kjódó zdôraznil význam mieru a stability v Taiwanskom prielive. Japonsko dúfa v mierové riešenie otázok, ktoré súvisia s demokratickým a samosprávnym ostrovom, dodal. Japonsko sa riadi komuniké z roku 1972, v ktorom rešpektuje postoj Číny a Taiwan považuje za súčasť jej územia.
Čína považuje demokraticky spravovaný Taiwan za vzbúreneckú provinciu a za legitímnu súčasť svojho územia, s ktorým sa znovu spojí, aj keby to malo byť podľa jej slov silou. Na ostrov vyvíja vojenský tlak tým, že do jeho blízkosti pravidelne vysiela vojnové lode aj lietadlá.
Podľa oficiálnej politiky jednej Číny, ktorú Peking uplatňuje, na ostrove neexistuje samostatná politická entita. Taiwan od roku 1949 funguje de facto nezávisle, má vlastnú vládu a organizuje voľby.
Bezpečnostný zákon z roku 2015 Japonsku za určitých podmienok, ako je napríklad ohrozenie jeho existencie, umožňuje uplatniť právo na kolektívnu sebaobranu. Rozumie sa tým aj obrana spojencov v prípadoch, keď Japonsko nie je priamo napadnuté.