Víťazom irackých parlamentných volieb sa podľa predbežných výsledkov stala koalícia pod vedením súčasného premiéra Muhammada Šijá as-Súdáního, oznámila v stredu volebná komisia. Koalíciu podľa nej volilo viac než 1,3 milióna ľudí, čím si zaistila najvyšší počet kresiel v ôsmich z celkovo 18 provincií. Správa pochádza z agentúry AP.
Žiadna zo zúčastnených strán vo voľbách nezískala dostatočný počet hlasov, aby mohla zostaviť vládu bez partnerov. Tie najsilnejšie strany tak budú teraz musieť uzavrieť dohody, aby si v parlamente zabezpečili väčšinu.
Zostavenie vlády
V niekoľkých predchádzajúcich voľbách v Iraku blok, ktorý získal najviac kresiel, nebol schopný presadiť svojho preferovaného kandidáta, pripomenul Reuters. Podľa miestnych zvyklostí post premiéra zastáva šiitský moslim, predsedom parlamentu je sunnita a prevažne ceremoniálny úrad prezidenta zastáva Kurd.
Konečná volebná účasť bola približne 56 percent registrovaných voličov. Patria medzi nich tí, ktorí odvolili v utorok, ako aj príslušníci ozbrojených a bezpečnostných síl a vnútorne presídlené osoby žijúce v táboroch, ktorí hlasovali mimoriadne v nedeľu.
„Účasť voličov je jasným dôkazom ďalšieho úspechu, ktorý sa odzrkadľuje v obnovení dôvery v politický systém,“ povedal v televíznom prejave po oznámení predbežných výsledkov as-Súdaní.
Bojkot volieb
Najväčším prekvapením a zvratom vo voľbách podľa Reuters je, že Kurdská demokratická strana získala najvyšší počet kresiel v prevažne sunnitskej arabskej provincii Nínawá. Vo všeobecnosti však platí, že šiiti, sunniti a Kurdi dosiahli víťazstvo v tých regiónoch, kde majú väčšinu ich komunity.
Na bojkot volieb predtým vyzval svojich priaznivcov vplyvný šiitský duchovný Muktadá as-Sadr, ktorého hnutie získalo vo voľbách pred štyrmi rokmi najväčší počet kresiel, ale neskôr - po neúspešných rokovaniach o zostavení vlády - sa stiahlo. As-Sadr odvtedy bojkotuje celý politický systém v Iraku.
As-Súdání bol prvýkrát zvolený v roku 2022 s podporou proiránskych strán a v utorkových voľbách sa uchádzal o druhé funkčné obdobie. Hlasovanie sa konalo viac než dve desaťročia po americkej invázii, ktorá vyústila do zvrhnutia režimu prezidenta Saddáma Husajna, Po tomto období nasledovali roky boja proti džihádistickej organizácii Islamský štát.