Bývalý fínsky prezident Sauli Niinistö vyjadril presvedčenie, že lídri európskych štátov by mali nasledovať príklad amerického prezidenta Donalda Trumpa a hovoriť priamo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informovala o tom agentúra DPA.
Kľúčové momenty zo stretnutia Trumpa a Putina (16.8.2025)
„Je tak trochu absurdné, keď Európania tvrdia, že nebudú hovoriť s vojnovým zločincom Putinom,“ povedal exprezident fínskej televízii Yle na podujatí v Helsinkách. Trump podľa neho udržiava s Putinom kontakt a európski lídri si až následne vypočujú, o čom tí dvaja rokovali.
„Sme do istej miery znepokojení, že o Európe rokujú bez účasti Európy,“ povedal Niinistö, ktorý bol prezidentom Fínska, keď vstúpilo v roku 2023 do NATO. Bolo by podľa neho rozumné, keby Európania s Ruskom sami rokovali.
Naopak, niekdajší fínsky veľvyslanec v Rusku Hannu Himanen sa podľa Yle vyjadril zdržanlivo k návrhu bývalej hlavy štátu. Podľa jeho názoru komunikácia na vysokej úrovni medzi lídrami, nehovoriac o fyzických stretnutiach, by bola v dohľadnej budúcnosti neprimeraná a slúžila by viac záujmom Ruska ako Európy.
Namiesto toho Himanen navrhol, aby európske krajiny zvolili spoločný postup, napríklad v podobe vymenovania osobitného vyslanca pre Rusko, ktorého úlohou by bolo riadiť diplomatický proces zameraný na ukončenie vojny na Ukrajine. Išlo by teda o podobnú pozíciu, akú má za USA Steve Witkoff.
Niinistö, ktorý pôsobil v prezidentskej funkcii rokoch 2012 až 2024, bol podľa DPA považovaný za dôležitú spojku medzi EÚ a Putinom. Napriek rastúcemu napätiu s Moskvou sa dlho snažil udržať otvorené komunikačné kanály s Kremľom. S Putinom telefonoval aj krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Posledný z predstaviteľov EÚ, ktorý s Putinom hovoril priamo, bol francúzsky prezident Emmanuel Macron začiatkom júla tohto roka. Predtým telefonoval s Putinom bývalý nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz vlani v novembri. Na Scholza sa vtedy zniesla vlna kritiky, okrem iného preto, že takáto komunikácia podkopáva snahy o izoláciu ruského lídra.
Trump sa od svojho januárového návratu do Bieleho domu snaží ukončiť vojnu na Ukrajine. V predvolebnej kampani tvrdil, že to dokáže do 24 hodín, odvtedy však viackrát pripustil, že urovnať konflikt je zložitejšie, než pôvodne očakával. V poslednom čase tiež opakovane vyjadroval nespokojnosť s prístupom Putina za to, že odmieta pristúpiť na prímerie, a zrušil ich plánovaný summit v Budapešti.