Irán má záujem o mierovú dohodu so Spojenými štátmi ohľadom svojich jadrových zariadení. Cieľom je ukončiť desaťročia trvajúce napätie medzi oboma krajinami.

Teherán však zdôrazňuje, že takýto krok nesmie ohroziť jeho národnú bezpečnosť, informovala dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na iránskeho námestníka ministra zahraničia Saída Chatíbzádeha.

Irán kvôli suchu plánuje v Teheráne odstávky vody

Protichodné správy

Spojené štáty spolu so svojimi európskymi spojencami a Izraelom dlhodobo obviňujú Irán, že pod zámienkou jadrového programu sa usiluje o vývoj jadrových zbraní. Irán však tvrdí, že jeho jadrový program má len mierové účely.

V októbri americký prezident Donald Trump povedal, že Spojené štáty sú pripravené začať rozhovory s Teheránom hneď, ako o to bude mať Irán záujem.

Chatíbzádeh dnes podľa Reuters povedal, že Washington prostredníctvom tretích krajín Teheránu vysiela protichodné správy ohľadom rokovaní o jadrovom programe. "Teherán sa neusiluje o jadrové bomby a je pripravený o tom svet uistiť," povedal Chatíbzádeh.

Medzi oboma stranami pretrváva zásadný rozdiel. Spojené štáty chcú, aby Irán znížil obohacovanie uránu na nulu, čo Teherán odmieta.

Teherán obnoví svoje jadrové zariadenia. O jadrovú zbraň sa neusiluje, uviedol iránsky prezident

Dvanásťdňová vojna

Naposledy sa vzťahy medzi Washingtonom a Teheránom vyostrili tento rok v polovici júna, keď Izrael podnikol rozsiahly vojenský úder na iránske jadrové zariadenia, vrátane cieľov blízko obytných oblastí. Irán odpovedal raketovými a dronovými útokmi, ktoré tiež zasiahli civilnú infraštruktúru.

Do konfliktu sa zapojili aj USA, ktoré s Iránom viedli dvanásťdňovú vojnu. Teherán reagoval útokom na americkú základňu Al-Udajd v Katare. Trump napokon 24. júna vyhlásil prímerie. Izrael aj USA tvrdia, že cieľom útokov bolo zabrániť Iránu získať jadrovú zbraň.

USA a Irán doteraz uskutočnili päť kôl rozhovorov o jadrovom programe, avšak po júnovom konflikte sa rokovania pozastavili, pričom Chatíbzádeh obvinil Trumpa z podkopávania diplomatických snáh.

Počas Trumpovho prvého mandátu USA odstúpili od medzinárodnej dohody o iránskom jadrovom programe z roku 2015 (JCPOA), ktorá počítala s rozsiahlym zmiernením protiránskych sankcií výmenou za obmedzenie jadrových ambícií Teheránu a záruky, že Irán nebude vyvíjať jadrové zbrane.

Po vypovedaní dohody Trump sankcie proti Iránu obnovil a Teherán začal výrazne porušovať limity na obohacovanie uránu. Uránové obohacovanie je proces, ktorý v prírodnom uráne zvyšuje koncentráciu štiepiteľného izotopu