Iránske úrady plánujú v Teheráne zaviesť pravidelné odstávky dodávok vody, aby obmedzili jej spotrebu. Irán totiž čelí jednému z najhorších období sucha za posledné desaťročia, informovala v sobotu agentpra AFP. Minister energetiky Abbás Alíabádí v štátnej televízii vysvetlil, že odstávky majú zabrániť plytvaniu vodou, aj keď priznal, že obyvateľstvu i podnikateľom to spôsobí problémy.
Niekoľko miestnych médií už informovalo, že v iránskej metropole s viac ako desiatimi miliónmi obyvateľov už počas noci dochádza k obmedzeniu dodávok vody. Magazín Forbes napísal, že rieky v Iráne vysychajú a zrážky dosiahli rekordné minimá.
Nádrže zásobujúce Teherán vodou sú v súčasnosti naplnené na menej než päť percent svojej kapacity a úrady varujú, že hlavné mesto by mohlo o vodu prísť do dvoch týždňov. Irán momentálne čelí najhoršiemu suchu za posledných 60 rokov. Niektorí Iránci na sociálnych sieťach tvrdia, že susedné krajiny „kradnú“ dažďové oblaky.
Podobné obvinenia vzniesli už pred časom aj iránske úrady, ktoré obvinili Turecko, Spojené arabské emiráty a Saudskú Arábiu z „odkláňania oblakov“ zo svojho územia. Nemenovaný iránsky úradník dokonca obvinil Spojené štáty a Izrael z úmyselnej manipulácie s počasím s cieľom spôsobiť Iránu sucho, doplnil Forbes.
Všetky tieto tvrdenia však iránsky meteorologický ústav rozhodne odmietol s tým, že „kradnúť oblaky ani sneh“ nie je možné. Forbes dodal, že od začiatku hydrologického roka v septembri Irán zaznamenal len niečo vyše dvoch milimetrov zrážok – o 75 percent menej než v rovnakom období minulého roka – pričom v 21 provinciách nepršalo vôbec.
Vedci pripisujú pokles úhrnu zrážok viacerým faktorom vrátane niekoľkých po sebe nasledujúcich rokov sucha, ako aj odlesňovaniu a vysychaniu mokradí, čo znižuje vlhkosť v atmosfére. Situáciu navyše zhoršujú klimatické zmeny a rastúce teploty, ktoré zvyšujú mieru odparovania.
V snahe riešiť krízu s nedostatkom vody iránske úrady siahli po metóde umelého vyvolávania dažďa – technike modifikácie počasia, pri ktorej sa do existujúcich oblakov rozptyľujú častice, napríklad jodid strieborný, okolo ktorých sa zhlukujú kvapky vody, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť zrážok.
Aby však táto metóda fungovala, oblaky musia obsahovať aspoň 50 percent vlhkosti – čo je v suchom podnebí Blízkeho východu čoraz zriedkavejšie. Umelé vyvolávanie dažďa sa používa v mnohých krajinách sveta – Čína ho využila počas olympijských hier v Pekingu v roku 2008 na reguláciu počasia a India sa k nemu občas uchyľuje na zmiernenie smogu.
Iránske ministerstvo energetiky oznámilo, že v jeseni spustilo operácie na umelé vyvolávanie, ktoré sa spočiatku zamerali na centrálnu časť krajiny, neskôr sa rozšírili do ďalších regiónov, ktoré trpia suchom. Podľa štúdií však táto metóda môže mať opačný účinok, ak nie sú vhodné podmienky – vietor totiž môže oblaky ľahko odviať a dážď tak napokon spadne na inom mieste.
Odborníci v iránskom vodohospodárstve zároveň tvrdia, že táto technika pravdepodobne neprinesie citeľné výsledky, pretože väčšina oblakov nad krajinou nemá dostatok vlhkosti. Medzitým sa environmentálne problémy Iránu naďalej zhoršujú. V mestách ako Isfahán hrozí, že školy, cesty či pamiatky sa v dôsledku poklesu pôdy prepadnú.
V okolí Teheránu je väčšina priehrad zásobujúcich mesto pitnou vodou prázdna. Iránsky prezident Masúd Pezeškiján varoval, že v nasledujúcich mesiacoch môže dôjsť nielen k obmedzovaniu dodávok vody, ale aj k evakuáciám obyvateľstva.