Istanbulská prokuratúra vydala zatykače na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, ministra obrany Jisraela Kaca, ministra národnej bezpečnosti Itamara Ben Gvira a niekoľkých ďalších izraelských predstaviteľov, ktorých vinia z genocídy a zločinov proti ľudskosti v Pásme Gazy. Informovala o tom dnes agentúra AFP.
Zatykače sa týkajú celkovo 37 osôb, vrátane náčelníka generálneho štábu izraelskej armády Ejala Zamira. Istanbulská prokuratúra tiež odsúdila zločiny proti ľudskosti, ktoré podľa nej Izrael systematicky pácha v Pásme Gazy.
Izraelská vláda dlhodobo odmieta obvinenia z genocídy a uvádza, že operácia v Gaze je aktom sebaobrany, pri ktorom dodržiava medzinárodné právo.
Obvinenia z genocídy
Za genocídu považuje izraelskú operáciu v Pásme Gazy aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý tento rok v júni napríklad tiež povedal, že Netanjahu už "predčil v páchaní genocídy" aj niekdajšieho nacistického vodcu Adolfa Hitlera.
Z genocídy viní Izrael aj Juhoafrická republika, ktorá kvôli tomu už v decembri 2023 podala sťažnosť na Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v Haagu. Niektoré krajiny sa k nej vlani pripojili. ICJ zatiaľ v tejto veci nerozhodol, ale niekoľkokrát vyzval Izrael, aby zvýšil dodávky humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.
Vlani v novembri vydal Medzinárodný trestný súd (ICC) zatykač na premiéra Netanjahua pre podozrenie zo spolupáchateľstva na vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti, vrátane používania vyhladovania ako vojnového nástroja v Pásme Gazy.
OSN hovorí o hladomore
Tento rok v auguste panel OSN oznámil, že v častiach Pásma Gazy je hladomor. Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk potom uviedol, že hladomor v Gaze je priamym dôsledkom rokovaní izraelskej vlády, tie tvrdenia o hladomore v oblasti odmieta.
Od začiatku vojny v októbri 2023 do Pásma Gazy Izrael nepúšťal dostatok humanitárnej pomoci a tento rok takmer tri mesiace pre toto územie s dvoma miliónmi obyvateľov blokoval všetky dodávky vrátane jedla.
Vojna v Pásme Gazy sa začala 7. októbra 2023 útokom palestínskeho teroristického hnutia Hamas na Izrael, pri ktorom palestínski ozbrojenci zabili 1200 ľudí (dve tretiny z nich boli civilisti) a ďalších na 250 osôb uniesli.
Asi dve tretiny z nich zajatie prežili a boli prepustení výmenou za niekoľko tisíc Palestínčanov z izraelských väzníc počas troch prímeria - koncom novembra 2023, tento rok začiatkom roka a tento rok v októbri.
Izraelská armáda po útoku Hamasu začala masívne bombardovanie Pásma Gazy a neskôr aj pozemnú operáciu a zabila tam podľa úradov ovládaných Hamasom najmenej 68 875 Palestínčanov. Tieto údaje, ktoré OSN považuje za spoľahlivé, nerozlišujú medzi civilistami a ozbrojencami.
Denník The Guardian tento rok v auguste s odvolaním aj na údaje izraelskej armády napísal, že asi 80 percent zabitých boli civilisti. Od 10. októbra platí v Pásme Gazy krehké prímerie, ktoré ale bolo už niekoľkokrát porušené.