Americký prezident Donald Trump v piatok uviedol, že kresťania v Nigérii čelia „existenčnej hrozbe“ a obvinil moslimov, že ich masakrujú. Zároveň vyzval amerických zákonodarcov, aby túto záležitosť prešetrili, informuje agentúra AFP.
Nigéria odmieta tvrdenia americkej pravicovej strany o „genocíde kresťanov“ (9.10.2025)
„Kresťanstvo v Nigérii čelí existenčnej hrozbe. Tisíce kresťanov sú zabíjané. Za tento masaker sú zodpovední radikálni islamisti,“ napísal Trump v príspevku na svojej platforme Truth Social bez toho, aby poskytol dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Trump tiež uviedol, že Nigériu vyhlasuje za „krajinu vzbudzujúcu osobitné obavy“, čo je termín používaný ministerstvom zahraničných vecí pre krajiny, kde dochádza k závažnému porušovaniu náboženskej slobody. Podľa Trumpa bolo v Nigérii zabitých 3100 kresťanov v porovnaní so 4476 na celom svete.
Americký prezident preto poveril kongresmana Rileyho Moora a predsedu rozpočtového výboru Snemovne reprezentantov Toma Colea, aby sa situáciou zaoberali a podali mu správu.
„Spojené štáty nemôžu nečinne prizerať, ako sa v Nigérii a mnohých ďalších krajinách dejú takéto zverstvá. Sme pripravení, ochotní a schopní zachrániť našu veľkú kresťanskú populáciu po celom svete!“ dodal Trump.
Obavy z „genocídy kresťanov“ v Nigérii už predtým vyjadrili aj viacerí členovia Kongresu. Odborníci však tvrdia, že tento naratív zakrýva zložitejšiu realitu v najľudnatejšom africkom štáte, ktorého predstavitelia takéto tvrdenia v minulosti odmietli, píše AFP.
Nigéria je takmer rovnomerne rozdelená na sever s moslimskou väčšinou a prevažne kresťanský juh. Oblasti na severovýchode už viac ako 15 rokov sužujú násilnosti páchané islamistickou skupinou Boko Haram, pri ktorých zahynulo viac ako 40-tisíc ľudí a dva milióny museli opustiť svoje domovy.
Rozsiahle časti na severozápade, severe a v strede krajiny zasa terorizujú zločinecké gangy prezývané „banditi“, ktoré útočia na dediny a zabíjajú a unášajú ich obyvateľov. Útočníci domy vyplienia a potom podpália bez zjavného náboženského motívu.
Často dochádza aj k stretom medzi prevažne moslimskými pastiermi a prevažne kresťanskými farmármi o pôdu a zdroje, najmä o vodu. Odborníci však tvrdia, že tento konflikt sa primárne týka územných nárokov.