Po sčítaní približne 99,7 percenta hlasov v holandských parlamentných voľbách tesne vedie protiimigračná Strana za slobodu (PVV) Geerta Wildersa. Sociálnoliberálna strana D66 zaostáva o menej než 2000 hlasov.
Podľa priebežných výsledkov získali obe strany zhodne 16,7 percenta hlasov a v 150-člennom parlamente tak budú mať po 26 mandátov. O mimoriadne tesnom výsledku môžu nakoniec rozhodnúť hlasy voličov žijúcich v zahraničí.
Wildersova strana oslabila
D66 výrazne posilnila a podľa prepočtov získa o 17 kresiel viac, než mala doteraz po voľbách z roku 2023. PVV podľa týchto prepočtov naopak 11 kresiel stratila.
Hlavné politické strany už skôr vylúčili akúkoľvek spoluprácu so šéfom PVV Wildersom, pretože ho považujú za nespoľahlivého, prípadne nesúhlasia s jeho názormi.
Treťou najsilnejšou stranou je Ľudová strana pre slobodu a demokraciu (VVD) s 22 mandátmi, štvrtou ľavicovou koalíciou Zelených a Strany práce s 20 a piatou kresťanskí demokrati (CDA) s 18 mandátmi.
Exit polly ešte v stredu neskoro večer odhadovali, že strana D66 pod vedením Roba Jettena získa o dve kreslá viac než Geertova Wildersova PVV. Pre pravicového lídra budú však výsledky každopádne prehrou oproti riadnym voľbám v roku 2023, kedy jeho strana získala 37 kresiel.
Zdĺhavé vyjednávanie
Tridsaťosemročný líder D66 Jetten je považovaný za favorita na vytvorenie vládnej koalície, keďže všetky hlavné strany vylúčili spoluprácu s Wildersom. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tak stane najmladším holandským premiérom a prvým šéfom vlády, ktorý sa otvorene hlási k svojej homosexualite.
Už počas noci Jetten vyhlásil, že voliči v Holandsku sa odvrátili od „politiky negativity a nenávisti“. Wilders po prvotných údajoch o výsledkoch volieb naopak netajil sklamanie.
Vyjednávanie o utvorení novej vlády bude podľa analytikov pravdepodobne zdĺhavé.
Po voľbách z novembra 2023 sa kabinet formoval niekoľko mesiacov. Nakoniec v júni 2024 PVV, VVD expremiéra Marka Rutteho, stredopravicová Nová spoločenská zmluva (NSC) a pravicovo populistické agrárne hnutie BBB dospeli k dohode o novom kabinete. Na jeho čele stál bývalý šéf tajnej služby Dick Schoof.
Podľa odhadov agentúry AP bude teraz na zostavenie vlády opäť potrebné vytvoriť koalíciu minimálne štyroch strán.

