Svoju rezignáciu oznámil americký námorný admirál Alvin Holsey, ktorý dohliada na silnejúce údery Pentagónu na lode v Karibiku, ktoré USA vinia z pašovania drog z Venezuely, píšu americké médiá.
Holsey vyjadril znepokojenie ohľadom misie v Karibiku a medzi ním a ministrom obrany Petom Hegsethom vznikla nezhoda, píše denník The New York Times (NYT) s odvolaním sa na svoje zdroje.
Holsey stojí na čele veliteľstva americkej armády SOUTHCOM, ktoré má na starosti všetky operácie v Karibiku a Strednej a Južnej Amerike.
Napätie s Venezuelou
Veliteľ svoj post opustí na konci roka, po menej ako roku vo funkčnom období, ktoré zvyčajne trvá tri roky, a to uprostred najväčšej vojenskej operácie v jeho 37-ročnej kariére, píšu NYT, ktoré jeho odchod označujú za náhly.
"Vo chvíli, keď americké sily posilňujú svoju prítomnosť v Karibiku a napätie s Venezuelou dosahuje bod varu, odchod nášho najvyššieho veliteľa v regióne je alarmujúcim signálom nestability vo vnútri veliteľskej štruktúry," uviedol podľa portálu Axios demokratický senátor Jack Reed v reakcii na Holseyho odchod.
Pentagón v poslednom čase posilnil svoju prítomnosť v regióne na 10-tisíc jednotiek v rámci toho, čo označuje za zásadnú protidrogovú a protiteroristickú misiu. Od začiatku septembra americké sily zaútočili najmenej na päť lodí pri pobreží Venezuely a zabili minimálne 27 ľudí, ktorí podľa Bieleho domu pašovali drogy.
Americkí predstavitelia podľa NYT v súkromí dávajú jasne najavo, že hlavným cieľom útokov je zosadenie venezuelského prezidenta Nicolása Madura.
Údery na lode
Viacerí právni experti a zákonodarcovia však spochybňujú tvrdenia administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, že môže ako nepriateľských vojakov legálne zabíjať osoby, ktoré podozrieva z pašovania drog, namiesto toho, aby ich zadržala a trestne stíhala.
Z hľadiska vnútroštátneho práva americký Kongres v tomto prípade neschválil ozbrojený konflikt, pripomínajú NYT.
Z hľadiska medzinárodného práva musí byť mimoštátna skupina ozbrojená, organizovaná, musí mať centralizovanú veliteľskú štruktúru a podnikať nepriateľské akcie, aby mohla byť považovaná za nepriateľskú stranu v ozbrojenom konflikte. V takom prípade by mohli byť jej členovia zabití len na základe svojho statusu, píšu NYT.
Americká armáda vo štvrtok podnikla v Karibiku ďalší úder na plavidlo, ktoré spája s pašovaním drog z Venezuely. Je to zrejme prvý prípad, keď po útoku zostali preživší. Videá predchádzajúcich útokov, ktoré Trumpova administratíva zdieľala, ukazovali úplne zničené lode.
