Ruská verejnosť vojnu na Ukrajine väčšinou aktívne nepodporuje, skôr sa psychologicky od konfliktu dištancuje. ČTK to povedal v rozhovore americký politický psychológ Eric Shiraev, ktorý je pôvodom z Ruska.
Pripomenul, že historicky boli Rusi zvyknutí skôr na politickú ľahostajnosť ako na aktívny odpor voči vládam. Frustrácia sa podľa neho v Rusku často mení na agresívny nacionalizmus.
Strach prechádza do sebacenzúry
Ruská populácia má podľa Shiraeva tendenciu sa od nepríjemných udalostí psychologicky odpojiť, podobne ako Američania napriek stratám ignorovali vojnu v Iraku.
"Pre mnohých Rusov je konflikt skôr koloniálnou vojnou, analógiou historických imperialistických kampaní. Väčšina ľudí má pocit, že sa ich vojna osobne nedotýka," uviedol. Podľa neho by sa ich pohľad zmenil, ak by konflikt priamo zasiahol ich domovy.
Vojna na Ukrajine podľa Shiraeva ruskú spoločnosť ešte viac rozštiepila. Mnohí ľudia podľa neho vojnu podporujú nie zo strachu, ale zo psychologickej potreby. "Je to forma sebapotvrdenia. Potrebujú sa uistiť, že ich postoj je správny," povedal.
Avšak sám faktor strachu je v ruskej spoločnosti zakorenený natoľko, že prirodzene prechádza do sebacenzúry, povedal odborník.
Ľudia si podľa neho presne uvedomujú, čo môžu hovoriť a čo nie, a táto schopnosť sebaobmedzenia sa stala súčasťou ruskej psychologickej kultúry. Takáto sebakontrola určuje potom mnohokrát správanie jednotlivcov aj reakcie na politické rozhodnutia a verejné udalosti, povedal.
Vyčerpané impérium
Podľa Shiraeva zohráva kľúčovú úlohu aj špecifický typ nacionalizmu. "Existujú dva druhy vlastenectva, ten pozitívny, a potom negatívny. Pozitívne znamená, že ste hrdí na svoju krajinu, napríklad ako Čech alebo Rus. To je v poriadku. No negatívne vlastenectvo znamená, že ponižujete ostatných. Teda hovoríte, že ‘sme lepší ako vy, zničíme vás‘," povedal.
Práve táto agresívna forma nacionalizmu je podľa Shiraeva v Rusku rozšírená. "Je to psychologická kompenzácia. Ľudia sa cítia menejcenní kvôli chudobe, nedostatku vzdelania alebo jazykových znalostí. A kompenzujú to tým, že sa povyšujú nad ostatných," uviedol. Táto frustrácia sa často mení na agresívny nacionalizmus.
Ruská federácia čelí podľa Shiraeva typickým problémom vyčerpaného impéria. Historická ríša podľa neho priťahovala mozgy a talenty, Rusko ich naopak stráca.
"Každé impérium nakoniec vyčerpá svoje zdroje - snaha o expanziu a následný nedostatok ľudských a materiálnych zdrojov vedie ku kolapsu. Rusko čelí rovnakým problémom, s tým rozdielom, že populácia klesá a najlepší ľudia odchádzajú," povedal Shiraev.
Psychológia autoritárskych lídrov
Stratégia ruského prezidenta Vladimira Putina podľa Shiraeva vychádza z presvedčenia o výnimočnosti Ruska. "Myslel si, že bude v centre nových eurázijských ideí a veľkosti, ale realita je iná," povedal.
Putin podľa neho zrkadlí psychológiu mnohých autoritárskych lídrov. Ruského prezidenta opísal Shiraev ako lídra, ktorý sa ťažko prispôsobuje zmenám a je úzko zmýšľajúci. Úlohu hrá aj jeho vek, s ktorým sa podľa Shiraeva spája tvrdohlavosť.
"Starší lídri sú často neústupní, pevne na držia svojich názorov a prenášajú svoje osobné nedostatky do štátnej politiky, a to sa u Putina prejavuje zvlášť silno," povedal Shiraev.
Eric Shiraev je politický psychológ, odborník na medzinárodné vzťahy, ruskú a eurázijskú politiku. Pôsobil na rôznych pozíciách na viacerých univerzitách, okrem iného v Rusku a v Spojených štátoch. Je autorom alebo spoluautorom niekoľkých kníh a mnohých odborných článkov.