V období po roku 2010 maďarská spravodajská služba vyvíjala svoje aktivity v Bruseli, pričom sa snažila pre spoluprácu získať Maďarov pracujúcich v inštitúciách Európskej únie. Robila to však natoľko neprofesionálne, že bola odhalená a jej sieť sa rozpadla.
Téme sa podľa portálu 24.hu venovalo investigatívne centrum Direkt36 v článku pripravenom spoločne s belgickými a nemeckými novinármi.
Šarmantný diplomat
Direkt36 oslovil niekoľkých maďarských zamestnancov Európskej komisie, ktorých sa príslušníci maďarskej spravodajskej služby pokúsili naverbovať.
Jeden takýto zamestnanec napríklad rozprával, ako ho istý „šarmantný diplomat“ na Stálom zastúpení Maďarska pri EÚ v Bruseli pravidelne pozýval na stretnutia. Uvedený diplomat sa nezaujímal len o záležitosti Komisie, ale aj o klebety, ktoré zamestnanec počul vo svojom širšom okruhu známych.
„Bol to veľmi milý a inteligentný muž. Samozrejme, vtedy som už vedel, že je to dôstojník maďarskej spravodajskej služby pod diplomatickým krytím,“ cituje nemenovaného zamestnanca EK investigatívne centrum. Zamestnanec v rozsiahlom článku spomínal na stretnutia v Bruseli v období rokov od 2015 do 2017.
Brusel je sídlom EÚ, ale aj NATO a niekoľkých ďalších medzinárodných organizácií, takže sa podľa 24.hu naň spravodajské služby vo veľkom zameriavajú.
Tajné vytváranie sietí a zhromažďovanie informácií v Bruseli je však zvyčajne nástrojom ruských, čínskych, iránskych a iných blízkovýchodných služieb – nie členských štátov EÚ, ktoré sú samy členmi inštitucionálneho systému EÚ, píše 24.hu.
Špehovali neopatrne a otvorene
Podľa článku Direkt36 metódy spomenutého agenta a jeho kolegov prekročili rámec toho, čo sa v Bruseli považuje za bežné pre členský štát EÚ. Maďarskí agenti navyše vraj špehovali neopatrne a otvorene. V roku 2017 bol uvedený agent odhalený a spolu s ním bola kompromitovaná celá maďarská spravodajská sieť v Bruseli.
„Bola to vážna vec. Prakticky celá sieť bola odhalená a musela byť prepracovaná,“ povedal nemenovaný zdroj údajne poznajúci fungovanie maďarskej tajnej služby.
Prípady, ktoré prezentoval Direkt36, sa udiali v období od roku 2012 do roku 2018, keď nad tajnými službami mal dohľad János Lázár, ktorý bol v tom čase vo vláde zodpovedný aj za záležitosti EÚ a riadil kanceláriu premiéra Viktora Orbána, píše 24.hu.
S prehlbovaním konfliktov medzi Orbánovou vládou a EK týkajúcich sa obmedzovania slobody médií, právneho štátu a nezávislosti súdnictva sa kancelária premiéra začala čoraz viac zaujímať o informácie, ktoré bolo možné získať iba z inštitúcií EÚ. Cieľom bolo vopred informovať Orbánovu vládu o chystaných opatreniach v Bruseli, ktoré by mohli poškodiť jej záujmy.
„Komisia - ako vždy - berie tieto obvinenia veľmi vážne a je odhodlaná chrániť úradníkov a siete Komisie pred nelegálnou špionážou,“ uviedol podľa portálu 444.hu hovorca EK Balázs Ujvári na štvrtkovej tlačovej konferencii a dodal, že výkonný orgán EÚ „zriadi internú pracovnú skupinu na vyšetrenie týchto obvinení“.
Poznamenal, že ďalšie informácie nebudú zverejnené z dôvodov operačnej bezpečnosti.