Dánsko podporuje návrh Európskej komisie použiť zmrazené ruské aktíva v Európe na poskytnutie úveru Ukrajine, uviedla premiérka Mette Frederiksenová pred začiatkom dnešného neformálneho samitu EÚ v Kodani.
Európa sa podľa nej nachádza v najťažšej a najnebezpečnejšej situácii od druhej svetovej vojny. Zopakovala, že v Európe začala hybridná vojna a treba bojovať a brániť sa.
Samit v Kodani organizuje Dánsko, pretože teraz predsedá Európskej únii. Krajina v posledných dňoch zaznamenala opakovaný výskyt neznámych dronov pri vojenských i civilných objektoch, kvôli ktorým muselo prerušiť prevádzku aj niekoľko letísk, v dánskej metropole tak panujú prísne bezpečnostné opatrenia.
„Existuje len jediná krajina, ktorá nás ohrozuje, a tou je Rusko, a preto potrebujeme veľmi silnú reakciu," vyhlásila pred novinármi dánska premiérka. Krajiny EÚ by v tejto chvíli mali vystupovať jednotne a "nechať bokom národné perspektívy".
"Prebieha hybridná vojna, ktorá testuje nás všetkých. Musíme posilniť svoju obranu a brániť sa," dodala.
Práve posilnenie obranyschopnosti dvadsaťsedmičky je jednou z hlavných tém dnešného neformálneho rokovania šéfov štátov a vlád krajín európskeho bloku. Druhou témou bude podpora Ukrajiny, ktorá sa bráni ozbrojenej ruskej agresii. S úniovými prezidentmi a premiérmi sa má prostredníctvom videokonferencie spojiť aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
"Ukrajinu podporujeme počas celej vojny, Európa ale musí urobiť viac," povedala novinárom Frederiksenová. Nápad komisie ohľadom použitia zmrazených ruských aktív na pomoc Kyjevu považuje za dobrý. "Existujú tu určité právne otázky, ale som presvedčená, že nájdeme cestu ako sa posunúť vpred," dodala dánska premiérka.
Návrh poskytnúť Ukrajine s pomocou zmrazených aktív ruskej centrálnej banky uložených v Európe bezúročný úver až 140 miliárd eur podporil nedávno tiež nemecký kancelár Friedrich Merz. Obavy má ale napríklad Belgicko, v ktorom sa väčšina aktív nachádza.
Za úver by sa spočiatku zaručili členské štáty a neskôr od roku 2028 by podľa niektorých návrhov mohol byť krytý dlhodobým rozpočtom EÚ. Pôžička by sa začala splácať až po tom, čo by Rusko Ukrajine nahradilo spôsobené škody.
