Izraelská armáda dnes v Pásme Gazy zabila ďalších najmenej 64 Palestínčanov, uviedli miestne úrady podľa katarskej televízie Al-Džazíra. Izraelský denník Haarec s odvolaním sa na zdravotníkov v Gaze informuje o 73 zabitých Palestínčanoch v Pásme Gazy od polnoci.
Najmenej 20 ľudí, vrátane detí, zahynulo podľa Haarecu dnes pri izraelskom útoku na budovu v centre mesta Gaza.
Nemocnica v meste Gaza, kde izraelská armáda pred týždňom začala rozšírenú pozemnú operáciu s cieľom mesto obsadiť a zničiť teroristické hnutie Hamas, sú preplnené a nemajú dosť zdravotníckeho materiálu ani liekov. Tamojší zdravotníci opísali serveru BBC, že pracujú v nehygienických podmienkach aj bez anestetík.
"Je to jednoducho masová vražda... nemáme lieky proti bolesti, privážajú zranených s končatinami, na ktorých visia kusy kože a šliach. Privážajú ľudí s vyhrievanými orgánmi... Je to hrôza, nočná mora, "povedala v utorok BBC vo videohovore austrálska lekárka Nada Abú Alrúbová, špecialistka na urgentnú starostlivosť, ktorá pracuje ako dobrovoľníčka v nemocnici Šífa v Gaze.
Podľa denníka The Guardian sa s nedostatkom liekov a zdravotníckeho materiálu stretávajú zdravotníci aj v nemocniciach na juhu Pásma Gazy v oblasti, ktorú izraelská vláda označuje za humanitárnu zónu.
"Každý deň prichádza viac a viac zranených zo severu, so starými, špinavými a infikovanými ranami," povedal denníku The Guardian lekár Martin Griffiths, traumatológ z londýnskej nemocnice, ktorý do Pásma Gazy dorazil ako dobrovoľník pred dvoma týždňami.
"Všetci majú hlad, sú podvyživení, prišli o domov a blízkych a všetci majú strach," dodal Griffiths. Podľa neho napríklad poľná nemocnica s 90 lôžkami v Mavásí na južnom pobreží Pásma Gazy, kde je "humanitárna zóna", prijala počas jedinej noci 160 zranených.
Izraelská armáda pred týždňom začala v meste Gaza rozšírenú pozemnú operáciu s cieľom zničiť hnutie Hamas, čo ale mnohí považujú za nereálne. V meste Gaza, zničenom takmer dvojročným bombardovaním, ešte pred niekoľkými týždňami prežíval v stanoch či zničených domoch asi milión Palestínčanov.
V utorok izraelská armáda odhadla, že z mesta odišlo na juh zhruba 640 tisíc Palestínčanov. OSN ale podľa BBC uvádza, že z mesta odišlo na juh len niečo vyše 320 tisíc ľudí.
Podľa úradov v Gaze, ktoré od roku 2007 ovláda hnutie Hamas, sa ale mnohí Palestínčania z juhu do mesta Gaza vracajú, napísal dnes denník Haarec. Dôvodom je aj zlá humanitárna situácia na juhu.
Vojna v Gaze sa začala 7. októbra 2023 teroristickým útokom Hamasu na Izrael, pri ktorom ozbrojenci na 1200 ľudí zabili a ďalších 251 uniesli.
Väčšinu rukojemníkov prepustili výmenou za palestínskych väzňov pri dvoch prímeriach, ktoré sprostredkoval Katar, Egypt a Spojené štáty. Izraelská armáda podľa ministerstva zdravotníctva v Gaze od októbra 2023 zabila v Pásme Gazy vyše 65 400 Palestínčanov.
OSN tieto údaje, ktoré nerozlišujú medzi civilistami a ozbrojencami, považuje za spoľahlivé. Denník The Guardian minulý mesiac napísal, že asi 83 percent obetí izraelských útokov boli civilisti, vychádzal zo štatistík izraelskej armády a ministerstva zdravotníctva v Gaze.
V posledných mesiacoch silneje kritika Izraela od medzinárodného spoločenstva a čoraz viac krajín považuje izraelskú ofenzívu v Pásme Gazy za neprimeranú odvetu za teroristický útok Hamasu. Niektorí hovoria o genocíde a minulý týždeň tiež nezávislá vyšetrovacia komisia OSN zverejnila správu, v ktorej uviedla, že Izrael genocídu v Pásme Gazy pácha.
Tento rok v auguste panel OSN vyhlásil, že v Gaze je hladomor. Izraelská vláda odmieta obvinenia z genocídy aj to, že je v Gaze hladomor.
Medzinárodný trestný súd už vlani v novembri vydal zatykač na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua kvôli podozreniu zo spolupáchateľstva na vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti vrátane používania vyhladovania ako vojnového nástroja v Pásme Gazy.