Ruský prezident Vladimir Putin dospel k záveru, že eskalácia vojenských útokov je najlepším spôsobom, ako donútiť Ukrajinu k rokovaniam za podmienok Moskvy. Vo svojej analýze to píše agentúra Bloomberg.
Ľudia blízki Kremľa agentúre oznámili, že Putin je presvedčený, že americký prezident Donald Trump neurobí veľa pre posilnenie obrany Kyjeva, a zdržanlivý postoj Washingtonu vníma ako povzbudenie k tvrdšiemu postupu.
Od augustového rokovania Putina a Trumpa v Anchorage na Aljaške zosilneli ruské útoky na vojenské i civilné ciele, najmä proti energetickej sieti Kyjeva a ďalšej infraštruktúre. Len v septembri Rusko podľa ukrajinských údajov útočilo 3500 dronmi, takmer 190 raketami a viac ako 2500 bombami. Intenzita náletov sa zvýšila o zhruba 46 percent oproti obdobiu pred rokovaním.
Putin podľa zdrojov Bloombergu sleduje aj izraelskú ofenzívu v Gaze a je presvedčený, že jej tvrdosť, ktorú USA a európske štáty do veľkej miery tolerujú, podkopáva kritiku voči Rusku.
Ruská hlava štátu sa usiluje o čiastkové víťazstvo do zimy, a keď sa jej nedarí na bojisku, obracia sa podľa Bloombergu k jadrovému vydieraniu a psychologickému tlaku vrátane masívneho bombardovania.
Trump síce vyjadril frustráciu nad postupom Moskvy a naznačil možnosť tvrdších sankcií, súčasne ale požaduje, aby sa najprv viac angažovali európski spojenci Ukrajiny, pripomenul Bloomberg. Volal napríklad po tom, aby krajiny G7 a Európskej únie uvalili sekundárne clá na Čínu a Indiu za nákupy ruského plynu.
"Pre Putina je dôležité ukázať Trumpovi a Európanom, že si stále môže dovoliť eskalovať situáciu," povedala analytička Vita Spivaková z londýnskej poradenskej spoločnosti Gatehouse Advisory Partners. "Putin sa snaží zvýšiť svoj vplyv pre ďalšie kolo rokovaní o Ukrajine, nech už k nemu dôjde kedykoľvek," dodala.
V Anchorage šéf Kremľa ponúkol prímerie výmenou za zvyšné územie v Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré sa Rusku nedarí celé dobyť. Zároveň požadoval obmedzenie ukrajinskej armády a zrieknutie sa členstva v NATO. Ukrajina podmienky odmietla, čo Putin používa ako zdôvodnenie pre ďalšie útoky, upozorňuje Bloomberg.
Napriek masívnym vzdušným úderom sa ruský pozemný postup spomalil a Kyjevu sa dokonca podarilo získať späť časť územia v Doneckej oblasti.
"Ruská ofenzíva v lete 2025 zlyhala v snahe získať kontrolu nad ktorýmkoľvek určeným mestom na východe Ukrajiny," uviedol analytik BloombergU Economics Alex Kokcharov. Ukrajinská armáda medzitým zosilnela útokmi dronmi na ruskú ropnú infraštruktúru, vrátane terminálov v Baltskom mori.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu uviedol, že od USA očakáva uvalenie silných sankcií na Rusko. Európska komisia v piatok predstavila nový, devätnásty sankčný balík proti Rusku. Zavádza v ňom sankcie na ďalších 118 lodí z takzvanej ruskej tieňovej flotily a zákaz transakcií pre ďalšie banky v Rusku i tretích krajinách.