Víza do Spojených štátov pre kvalifikovaných zahraničných pracovníkov budú ročne stáť 100-tisíc dolárov, uviedol v piatok podľa agentúr americký prezident Donald Trump. Na toto oznámenie zareagovali niektoré veľké technologické spoločnosti tým, že varovali svojich zahraničných pracovníkov, aby neopúšťali USA alebo aby sa urýchlene vrátili, píše agentúra Reuters.
Táto zmena v legislatíve by mohla zasadiť veľký úder technologickému sektoru, ktorý je vo veľkej miere závislý od kvalifikovaných pracovníkov z Indie a Číny, a ktorý z veľkej časti financoval Trumpovu prezidentskú kampaň, podotýka agentúra.
Spor s technologickým priemyslom
Spoločnosti Microsoft, JPMorgan a Amazon reagovali na oznámenie tým, že zamestnancom s týmto typom pracovných víz odporučili zostať v Spojených štátoch, ako vyplýva z interných e-mailov, do ktorých nahliadla agentúra Reuters.
Zamestnancom s vízami H-1B, ktorí sa nachádzajú mimo USA, tieto technologické firmy odporučili, aby sa vrátili predtým, ako vstúpia do platnosti nové poplatky v sobotu o polnoci miestneho času (v nedeľu 06: 00 SELČ).
Od svojho nástupu do úradu v januári začal Trump rozsiahle sprísnenie imigračnej politiky, vrátane opatrení na obmedzenie niektorých foriem legálnej imigrácie.
Vízový program H-1B pre kvalifikovaných zahraničných pracovníkov, napríklad vedcov alebo programátorov, im umožňuje pracovať v Spojených štátoch po dobu troch rokov, ktorú možno predĺžiť na šesť rokov. Víza platia zahraničným špecialistom zamestnávatelia, píše AFP.
Trump sa proti tomuto programu vymedzoval už vo svojom prvom mandáte. Odôvodňoval to tým, že chce dať prednosť americkým pracovníkom a že ide o nástroj technologických firiem na najímanie lacnejších zahraničných pracovníkov.
Tak o vízach H-1B píše aj agentúra AP, podľa ktorej tak podniky zamestnávajú ľudí, ktorí sú ochotní pracovať za 60-tisíc dolárov ročne, čo je o dosť menej ako platy amerických špecialistov.
Trumpova hrozba sprísniť pravidlá pre víza H-1B sa stala hlavným bodom sporu s technologickým priemyslom, ktorý prispel miliónmi dolárov na jeho prezidentskú kampaň.
Trump chce Američanov, nie cudzincov
Teraz Trumpova administratíva chce, aby veľké technologické firmy v USA zaučovali Američanov, nie cudzincov. "Ak chcete niekoho vyškoliť, vyškolíte mladého absolventa jednej z veľkých univerzít v našej krajine, vyškolíte Američanov a prestanete dovážať ľudí, aby nám brali prácu," povedal pred novinármi v piatok minister obchodu Howard Lutnick, ktorý stál po boku šéfa Bieleho domu v Oválnej pracovni. Dodal, že všetky veľké podniky s tým súhlasia, píše AP.
Počet žiadostí o víza H-1B v posledných rokoch výrazne vzrástol. Administratíva vtedajšieho prezidenta Joea Bidena ich pritom podľa AFP schválila najviac v roku 2022. Naopak najväčší počet zamietnutých žiadostí bol v roku 2018, teda v čase Trumpovho prvého funkčného obdobia.
Vízový program H-1B bol podľa AP vytvorený v roku 1990 a prideľuje sa prostredníctvom lotériového systému. Tento rok bola spoločnosť Amazon zďaleka najväčším príjemcom víz H-1B s viac ako 10-tisíc udelenými vízami. Nasledovali firmy Tata Consultancy, Microsoft, Apple a Google, uvádza AP.
Trump tiež v piatok podpísal výkonné nariadenie k vytvoreniu "zlatej karty" pre ľudí, ktorí môžu zaplatiť jeden milión dolárov za trvalý pobyt, píše agentúra Reuters. "Bude to ohromný úspech," povedal podľa AFP Trump.