Zmeny v klimatickom zákone EÚ navrhované pre rok 2040 by mali riešiť šéfovia vlád a štátov, nie ministri. Vo štvrtok v Bruseli to na zasadnutí Rady EÚ pre životné prostredie povedal minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).
Rada ministrov mala na programe diskusie o návrhu na zmenu európskeho zákona o klíme, ktorý stanovuje záväzný cieľ 90-percentného znižovania emisií do roku 2040 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Ciele do roku 2030 pre znižovanie emisií sú na úrovni 50 percent a tie Slovensko, na rozdiel od priemeru EÚ, plní, naznačil envirominister.
Taraba zdôraznil, že také vážne rozhodnutie, ako meniť emisné ciele o desať rokov skôr pred dohodnutým limitom nulových emisií v roku 2050, by sa malo prijímať na úrovni Európskej rady, kde by sa k tomu premiéri a prezidenti museli vyjadriť jednohlasne.
„Sme radi, že k hlasovaniu dnes nedošlo. Slovensko sa pridalo ku krajinám, ktoré jasne zadefinovali, že o tomto by sa nemalo hlasovať kvalifikovanou väčšinou na úrovni Rady ministrov,“ opísal situáciu.
Spokojnosť vyjadril aj s tým, že prešla iniciatíva, ktorú Slovensko, Česko a iné krajiny predložili pred niekoľkými mesiacmi, aby sa eurokomisia jasne vyjadrila k systému emisných povoleniek pre domácnosti a dopravu v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami (ETS 2).
Tento systém podľa jeho slov predraží ľudom cestu do práce a privítal, že komisári musia do konca roka tento systém prehodnotiť. „Zo strany Európskej komisie otvorene zaznelo, že to prehodnotia, že berú vážne naše obavy, pretože je pod to podpísaných už 19 štátov vrátane Francúzska, ktoré sa tiež pridalo,“ vysvetlil.
Za kľúčové považuje, že sa začalo hovoriť o tom, aby bola nielen technologická neutralita, ale aby sa jasne zadefinovalo, že nízkoemisné energetické zdroje, ku ktorým patria aj jadrové elektrárne, budú rovnocenné. Aby sa elektrina vyrobená z jadra neznevýhodňovala.
„Slovensko ide touto cestou, preto závery dnešnej Rady sú pre nás dobré,“ povedal Taraba, podľa ktorého sú v EÚ dva tábory krajín, jedna skupina presadzuje ambicióznejšie klimatické ciele, druhá požaduje držať sa toho, čo bolo doteraz a nesprísňovať ciele, čo nakoniec môže viesť k nejakému kompromisu medzi oboma skupinami.
Minister upozornil, že napríklad Poľsko by vedelo do roku 2040 naplniť 83-percentné zníženie emisií, ale za cenu obrovských nákladov, čo znamená aj zatváranie niektorých fabrík. Slovensko patrí k štátom, ktoré volajú po analýze dosahov takýchto vysokých cieľov na jednotlivé krajiny a sektory.