Izraelský útok na predstaviteľov palestínskeho militantného hnutia Hamas v katarskej Dauhe bol podľa izraelského premiéra Benjamina Netanjahua opodstatnený vzhľadom na vzťahy Kataru s týmto hnutím. Informuje agentúra AFP.
„Katar je prepojený s Hamasom, poskytuje útočisko Hamasu, financuje Hamas. Má silné páky, ktoré by mohol použiť, ale rozhodol sa tak neurobiť,“ povedal predseda izraelskej vlády na utorňajšej tlačovej konferencii. „Preto bolo naše konanie úplne opodstatnené,“ dodal Netanjahu.
Izrael minulý týždeň v utorok podnikol 15 stíhačkami nálet na konkrétny cieľ v Dauhe, pričom uviedol, že terčom jeho útoku boli lídri palestínskeho militantného hnutia Hamas, predovšetkým hlavný vyjednávač hnutia Chalíl Hajja.
AFP konštatuje, že išlo prvý takýto útok Izraela na spojenca USA - Katar. Zahynulo pri ňom šesť osôb vrátane príslušníka katarských bezpečnostných zložiek. Palestínske hnutie tvrdí, že o život neprišiel nikto z predstaviteľov skupiny, na ktorých cielil Izrael.
Katar nemá s Izraelom žiadne diplomatické vzťahy, pričom od roku 2012 na jeho území sídli politický úrad Hamasu, a to so súhlasom Spojených štátov, ktoré sa usilovali udržať si komunikačný kanál s touto militantnou skupinou.
Katar je tiež sprostredkovateľom rokovaní medzi Hamasom a Izraelom, pričom počas už takmer dva roky trvajúcej vojny v
Pásme Gazy sa v Dauhe sa konalo niekoľko kôl nepriamych rokovaní medzi oboma stranami tohto konfliktu.
V rokoch 2018 - 2023 posielal Katar mesačne v hotovosti milióny dolárov a pomoci do Pásma Gazy, ovládanom Hamasom, pričom tak robil so súhlasom vtedajšej vlády Netanjahua, píše AFP.
Izraelské médiá v tomto roku informovali, že izraelská tajná služba Šin Bet vyšetruje dvoch Netanjahuových spolupracovníkov, ktorí údajne prijímali platby od Kataru. Táto kauza známa ako Qatargate podľa AFP vyvolala otázky o možnom vplyve Kataru na úrad izraelského predsedu vlády.
Netanjahu, ktorého v rámci tohto prípadu v marci predvolali na vypočutie, označil prípad za „politický hon na čarodejnice“. Izraelské médiá spájajú odvolanie šéfa Šin Bet Ronena Bara a pokusy o odvolanie generálnej prokurátorky Gali Baharav-Miaraovej s ich úlohou vo vyšetrovaní.