Bieloruský autoritársky vodca Alexander Lukašenko podpísal výnos o udelení milosti 25 väzňom, oznámila dnes podľa tlačových agentúr Lukašenkova kancelária. Medzi omilosteniami sú aj politickí väzni, ale presný počet ešte nie je známy, pretože zoznam omilostených nebol zverejnený, napísala agentúra AFP s odvolaním sa na mimovládnu organizáciu na ochranu ľudských práv Vjasna.
"V predvečer sviatku národnej jednoty Alexander Lukašenko rozhodol o omilostnení 25 ľudí, a to vrátane odsúdených za extrémistickú činnosť," uviedla tlačová služba hlavy bieloruského štátu podľa agentúry Interfax.
Medzi omilostnenými je 12 žien a 13 mužov; 19 ľudí je mladších ako 40 rokov. Mnohí majú deti, jedna odsúdená je matkou viacerých detí. Jeden z omilostených spáchal trestný čin ešte pred dosiahnutím plnoletosti, dodal Interfax.
"Všetci priznali vinu, vyjadrili ľútosť nad tým, čo spáchali a zaviazali sa viesť život v súlade so zákonom," zdôraznilo komuniké.
Bielorusko minulý týždeň prepustilo 52 väzňov rôznych národností. S americkou delegáciou, ktorá ich prepustenie v Minsku vyjednala, prepustenie zamierili do Litvy. Lukašenko predtým rokoval s vedúcim delegácie a zástupcom amerického prezidenta Donalda Trumpa Johnom Coalom.
Ten Lukašenkovi povedal, že Spojené štáty chcú znova otvoriť svoju ambasádu v Minsku a že zmiernia sankcie na bieloruské štátne aerolinky Belavia, uviedol telegramový kanál Pul Pervogo, ktorý má blízko k Lukašenkovej kancelárii. Podľa bieloruskej agentúry Belta bolo medzi vtedy prepustenými väzňami šesť Litovcov, jeden Francúz, jeden Brit, a po dvoch prepustených z Lotyšska, Poľska a Nemecka.
Vjasna vtedy uviedla, že Bielorusko prepustilo novinára Pavla Mažejku, odsúdeného predvlani na šesť rokov väzenia, spolupracovníčku poľskej verejnoprávnej televízie TVP Irynu Slaunikavovú, ktorá vo väzení mala stráviť päť rokov, alebo filozofa Uladzimira Mackeviča.
Dlhodobý disident Mikalaj Statkevič podľa Vjasny odmietol opustiť Bielorusko a úrady ho vrátili do väzenia. Tohto politika súd v roku 2021 poslal na 14 rokov do väzenia spolu s novinárom Iharom Losikom, ktorý bol 11. septembra tiež prepustený, a Sjarhejom Cichanouským, prepusteným už skôr.
V súvislosti s prepustením väzňov médiá informovali o ústretových krokoch Washingtonu voči Lukašenkovmu autoritárskemu režimu. Coale prezidentovi Lukašenkovi povedal, že Spojené štáty chcú znova otvoriť svoje veľvyslanectvo v Minsku a normalizovať vzťahy medzi oboma krajinami, napísala Belta.
Spojené štáty svoju ambasádu v Minsku uzavreli vo februári 2022, a to po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin využil Bielorusko na vpád desaťtisícov ruských vojakov na Ukrajinu. Trump v auguste Lukašenka vyzval na prepustenie väzňov, ktorých označil za rukojemníkov.
Bieloruská opozičná vodkyňa v exile Svjatlana Cichanouská prepustenie väzňov ocenila, ale kritizovala, že za to USA zmierňujú sankcie proti režimu v Minsku. "(...) v podstate ide o obchod s ľudskými životmi - s ľuďmi, ktorí vôbec nemali byť uväznení," uviedla Cichanouská.
Najnovšie omilostnenie podľa nej zahŕňa len štyri percentá politických väzňov v Bielorusku, čo podľa nej nesignalizuje skutočnú zmenu Lukašenkovej politiky. Od roku 2020 zomrelo v bieloruských väzniciach deväť politických väzňov. Za mrežami je ich ďalších skoro 1300.