Jeden z piatich sudcov brazílskeho najvyššieho súdu, ktorí majú tento týždeň rozhodnúť o vine exprezidenta Jaira Bolsonara a niekoľkých ďalších obžalovaných z pokusu o prevrat, dnes vyzval na zrušenie tohto procesu s exprezidentom.
Zdôvodnil to tým, že sa Bolsonaro mal postaviť pred súdy nižšej inštancie. Informovala o tom agentúra EFE. Dvaja zo sudcov už skôr hlasovali kladne, Bolsonaro je podľa nich vinný. Exprezident vinu odmieta s tým, že je obeťou politickej perzekúcie.
Bolsonarov proces
Sudca Luiz Fux uviedol, že najvyšší súd v tejto kauze nie je v Bolsonarovom prípade kompetentný, pretože Bolsonaro 8. januára 2023 už nebol prezidentom.
V ten deň vtrhli tisíce Bolsonarových priaznivcov do budovy parlamentu, najvyššieho súdu a prezidentského paláca, ničili tam majetok a dožadovali sa vojenského zásahu proti vláde prezidenta Luiza Inácia Luly da Silva, ktorý sa úradu ujal 1. januára 2023.
Lula v októbri 2022 vyhral voľby hlavy štátu, keď porazil vtedajšieho prezidenta Bolsonara. Ten dlho odmietal výsledky uznať a priživoval protesty svojich priaznivcov.
Na rozdiel od Fuxa však ďalší dvaja členovia najvyššieho súdu, ktorí už hlasovali za Bolsonarovu vinu, podľa EFE majú za to, že sprisahanie pripravujúce pokus o prevrat sa začalo už v roku 2021, teda ešte v čase, keď bol Bolsonaro prezidentom, a že udalosti z 8. januára 2023 boli len dôsledkom sprisahania. Bolsonaro už pred voľbami spochybňoval elektronický volebný systém, hoci sám bol týmto spôsobom v roku 2018 tiež zvolený.
O Bolsonarovej vine hlasovali už sudcovia Flávio Dino a Alexandre de Moraes. Ďalší dvaja - Cristiano Zanin a Cármen Lúcia Antunesová - sa pravdepodobne tiež vyslovia za vinu v prípade krajne pravicového exprezidenta, napísala dnes agentúra Reuters.
Domáce väzenie
Sedemdesiatročný Bolsonaro je od augusta v domácom väzení, musí nosiť elektronický náramok a pre obavy z úteku je tiež pod stálym policajným dohľadom. Procesu sa zo zdravotných dôvodov zúčastňuje prostredníctvom videoprenosu.
Bolsonaro je so siedmimi ďalšími ľuďmi, medzi ktorými sú aj dvaja exministri obrany, bývalý šéf tajnej služby či bývalý veliteľ námorníctva, obžalovaný okrem iného z vedenia zločineckej organizácie a pokusu o prevrat.
Proces je považovaný v Brazílii za "proces storočia", podľa televízie France24 je to prvýkrát, čo v krajine pred súd postavil obžalovaný exprezident a vysokí vojenskí činitelia kvôli pokusu o prevrat.
Brazília zažila v rokoch 1964 až 1985 vojenskú diktatúru, ktorej vodcovia neboli postavení pred súd a o ktorej penzionovaný armádny dôstojník Bolsonaro vyhlásil, že bola potrebná kvôli rastúcej "komunistickej hrozbe" v krajine. Za jeho prezidentského mandátu (2019-2022) si armáda pripomínala výročie prevratu z roku 1964, ktorý zvrhol ľavicového prezidenta Joaa Goularta.
"Brazília sa takmer vrátila k diktatúre, pretože politická skupina nevie prehrávať voľby, pretože zločinecká organizácia vedená Bolsonarom nechápe demokratický princíp striedania moci," povedal pri hlasovaní o exprezidentovej vine de Moraes.
Trestné stíhanie Bolsonara vyvolalo v krajine rad demonštrácií jeho priaznivcov a začiatkom augusta aj bojkot v parlamente, kde poslanci jeho strany požadovali amnestiu pre neho a jeho spoluobžalovaných.
Bolsonara podporuje tiež americký prezident Donald Trump, ktorého vláda v júli uvalila sankcie na sudcov de Moraesa. Aj Trump označuje Bolsonarovo stíhanie za politicky motivované.