Francúzski poslanci vyslovili nedôveru vláde premiéra Françoisa Bayroua, ktorý v utorok podá demisiu. Premiér hlasovanie vyvolal v rámci snahy vyriešiť rozpočtovú krízu. Opozícia nesúhlasila s premiérovým úsporným plánom za asi 44 miliárd eur, ktorý počítal okrem iného so znížením počtu sviatkov a zmrazením rastu výdavkov.
Proti vláde sa vyslovilo 364 poslancov, zatiaľ čo 194 bolo za pokračovanie súčasného menšinového kabinetu. Prezident Emmanuel Macron sa už stretáva s politikmi a hľadá Bayrouovho nástupcu, jeho meno by mohol oznámiť už v utorok, píšu francúzske médiá.
Opoziční politici už pred hlasovaním naznačili, že pád vlády je nevyhnutný. Podporu kabinetu znovu odmietli zástupcovia ľavice aj krajnej pravice. Ľavica a krajná pravica disponujú v dolnej parlamentnej komore 320 hlasmi z celkových 577.
"Cirkus skončil. Odovzdajte kľúče. Francúzi majú dosť," dal vo francúzskej televízii jednoznačne najavo úmysel poslancov krajne pravicového Národného združenia jeho podpredseda Sébastien Chenu. Podobne jasne sa vyjadrili aj zástupcovia krajne ľavicovej strany Nepodrobené Francúzsko, ktorí rovnako ako RN vyzývajú k novým voľbám či priamo rezignácii prezidenta Macrona.
Trojica adeptov na post premiéra
Tieto varianty však podľa médií nie sú pravdepodobné a Macron sa najskôr rozhodne vybrať ďalšieho premiéra, už tretieho od predčasných volieb, v ktorých vlani posilnili strany krajnej ľavice a pravice, takže sa prezident musí opierať o menšinové vlády. Za favoritov sú považovaní minister obrany Sébastien Lecornu, minister spravodlivosti Gérald Darmanin a minister vnútra Bruno Retailleau.
Najaktívnejšie pôsobil podľa francúzskej tlače v posledných dňoch Lecornu, rozhodnuté však ešte nie je. Macron sa chystá konať rýchlo, oznámiť svoje plány by mal ešte tento týždeň, možno už v utorok, napísala s odvolaním sa na svoje zdroje agentúra AFP.
Web Politico poznamenal, že prezident chce mať nového premiéra pred celonárodným štrajkom plánovaným na štvrtok 18. septembra, pri ktorom sa očakáva väčší vplyv ako pri protestoch zvolaných cez internete na túto stredu.
Pokiaľ skutočne dôjde na očakávanú obmenu premiéra a vlády, jej nový šéf bude musieť riešiť rovnaký problém, kvôli ktorému predstúpil pred poslancov Bayrou a ktorý v decembri rovnakým spôsobom pripravil o premiérske kreslo jeho predchodcu Michela Barniera.
Vysoký dlh
Rastúci francúzsky verejný dlh aj kvôli mimoriadnym výdavkom z doby covidovej pandémie vlani presiahol 114 percent hrubého domáceho produktu, hoci pravidlá Európskej únie povoľujú najviac 60 percent. Rozpočtový deficit sa navyše vlani nepodarilo skrotiť a dosiahol 5,8 percenta HDP namiesto maximálne povolených troch percent.
Bayrou je kvôli rozpočtovým opatreniam vôbec najmenej obľúbeným predsedom vlády od roku 1958, keďže má podľa posledných prieskumov dôveru 12 percent Francúzov. Niektorí ekonómovia či ľavicový politici sa zhodujú, že namiesto rozpočtových škrtov bude budúca vláda musieť zvýšiť dane, čo však môže byť problém pre pravicovú časť poslancov.
Skúsený centrista Bayrou bol už štvrtým premiérom Francúzska v roku 2024; pred ním a Barnierom boli vo funkcii tridsiatnik Gabriel Attal a terajšia ministerka školstva Élisabeth Borneová. Taká fluktuácia v Matignonskom paláci je počas piatej republiky nebývalá, množia sa preto hlasy, že štátne zriadenie existujúce od roku 1958 je na konci svojej životnosti.
Ak by sa teraz konali parlamentné voľby, najviac hlasov by získalo nacionalistické Národné združenie pred ľavicovou koalíciou. Macronovská koalícia Spolu by bola rovnako ako v minuloročných voľbách až tretia.