Zadržiavanú bývalú mjanmarskú líderku Do Aun Schan Su Ťij trápia zhoršujúce sa srdcové problémy, preto potrebuje urgentnú lekársku starostlivosť. S odvolaním sa na jej syna to dnes napísala agentúra Reuters. Su Ťij pri prevrate pred štyrmi rokmi zosadila armáda a v krajine dodnes panuje občianska vojna.

Osemdesiatročná nositeľka Nobelovej ceny za mier, ktorá má okrem iného problémy s kosťami a ďasnami, asi pred mesiacom požiadala, aby ju vyšetril kardiológ. Jej syn Kim Aris, ktorý je momentálne v Londýne, ale nemohol zistiť, či bolo jej žiadosti vyhovené.

"Bez riadnych lekárskych vyšetrení nie je možné určiť, v akom stave je jej srdce. Som veľmi znepokojený. Nie je možné overiť, či je vôbec nažive," povedal Aris v telefonickom rozhovore.

Hovorca dočasnej vlády podporovanej armádou agentúre Reuters neposkytol žiadny komentár, rovnako ako mjanmarské ministerstvo informácií.

Mjanmarská junta zverejnila podrobnosti o voľbách. Tie sa majú uskutočniť uprostred občianskej vojny

Su Ťij si odpykáva 27-ročný trest na základe obžaloby z podnecovania, korupcie alebo volebných podvodov; ona sama vinu popiera. Jej posledné vystúpenie na verejnosti bolo v máji 2021, keď sedela na lavici obžalovaných s rúškom na ústach a rukami v lone.

Aris vo videu na Facebooku vyzval na prepustenie svojej matky, ktorá je od vlaňajška v domácom väzení, aj všetkých politických väzňov v krajine. Prepustenie Su Ťij požadujú aj zahraničné vlády a ľudskoprávne organizácie.

Vrchný veliteľ mjanmarskej armády Min Aun Hlain sa chopil moci 1. februára 2021, keď vojaci zvrhli demokraticky zvolenú vládu vedenú Su Ťij z Národnej ligy pre demokraciu (NLD). Junta puč zdôvodnila údajnými podvodmi pri voľbách v novembri 2020, ktoré drvivo vyhrala NLD.

Prevrat znamenal koniec desaťročia reforiem a ekonomického rastu v krajine. Mimovládna organizácia tvrdí, že od násilného prevzatia moci v krajine zomrelo vyše 6700 ľudí a ďalších viac ako 29-tisíc bolo zatknutých.

Junta plánuje 28. decembra a v januári usporiadať všeobecné voľby. Opozícia ich ale považuje za frašku a mieni hlasovanie bojkotovať, pretože väčšina opozičných lídrov je vo väzení alebo vo väzbe. Volieb sa zúčastnia len strany podporované a schválené armádou.