Popri múre slávneho Lyčakivského cintorína sa tiahne nekonečné pole žlto-modrých a červeno-čiernych vlajok. Zatiaľ čo na starej nekropole vo vznešených novogotických hrobkách odpočívajú pamätníci dôb, keď Ľvov patril do habsburského impéria, na tej novej snívajú svoj večný sen vojaci padlí vo vojne s Ruskom.
Cintorín ako svedectvo vojny
Jevhen Bondarenko padol pred tromi rokmi pri obci Bohorodyčne, v tej dobe bojoval s Rusmi v Donbase už osem rokov. „Bol prieskumník, svoju prácu miloval. Narukoval dobrovoľne už v roku 2014, bol dokonca aj v zajatí a potom vyjednali jeho výmenu,“ spomína na svojho muža pani Svetlana, ktorá sem po celodennej drine vo svojej pekárni prišla vymeniť kvety a zapáliť sviečku.
Aj ona každý deň sleduje neveselé správy o vývoji na bojisku a možných mierových rokovaniach. Ich priebeh v posledných mesiacoch kopíruje nevyspytateľné nálady Donalda Trumpa: americký prezident je jeden deň z Vladimira Putina „sklamaný“ a okázalo skracuje ultimáta, druhý deň šéfovi Kremľa stíska ruku na červenom koberci.
Pani Svetlana neverí, že by sa vojna mohla len...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.