Priemerná teplota povrchových vôd v rozsiahlych oblastiach západného a juhozápadného Severného mora, siahajúcich až po Lamanšský prieliv, bola počas tohtoročného meteorologického leta (mesiace jún, júl a august) o dva stupne Celzia alebo viac nad dlhodobým priemerom.
Zátoka Deutsche Bucht a východné Severné more vrátane oblastí pri Dánsku a Nórsku boli teplejšie o 1,3 stupňa. Vyplýva to z predbežných údajov, ktoré v utorok zverejnil Spolkový úrad pre námornú dopravu a hydrografiu (BSH) v Hamburgu, informuje agentúra DPA.
Predbežné údaje ukazujú, že Severné more malo v lete priemernú teplotu okolo 15,7 stupňa Celzia. Leto v roku 2025 tak tesne prekonalo rekordné letá z rokov 2003 a 2014. V každom prípade sa zaradí medzi tri najteplejšie letá od začiatku meraní v roku 1969.
Nadpriemerne teplé boli uplynulé leto aj povrchové vody Baltského mora, ktorých priemerná teplota dosiahla podľa predbežných údajov 16,7 stupňa. Pri severovýchodnom pobreží Nemecka bolo more o 1,5 stupňa teplejšie ako priemer rokov 1997 - 2021, zatiaľ čo teploty ďalej na severe boli o dva stupne vyššie.
„Baltské more sa dlhodobo otepľuje rýchlejšie ako Severné more. Naše údaje to potvrdzujú. Od roku 1990 sa Baltské more oteplilo v priemere o takmer dva stupne,“ povedala Kerstin Jochumsenová, vedúca oceánografického oddelenia BSH.
Okrem otepľovania povrchových vôd sa predlžujú a čoraz častejšie vyskytujú aj extrémne javy, ako sú tzv. morské horúčavy, teda abnormálne vysoké teploty morskej hladiny v porovnaní s typickými teplotami pre konkrétne ročné obdobie a lokalitu. Na jar tohto roka meracia stanica BSH Leuchtturm Kiel v Baltskom mori zaznamenala 55-dňovú vlnu horúčav, najdlhšiu od začiatku meraní v roku 1989.