Počet ľudí, ktorí zahynuli v dôsledku pondelkového zemetrasenia s magnitúdou 6,0 na východe Afganistanu, sa zvýšil na viac ako 800. Vyše 2800 osôb utrpelo zranenia. Informovalo o tom hovorca vládneho islamistického hnutia Taliban, informuje agentúra Reuters a televízia Sky News.
Záchranári sa snažia dostať do odľahlých či horských oblastí a počet obetí tak bude pravdepodobne ešte stúpať. Úrady Talibanu a Organizácia Spojených národov zorganizovali záchranné operácie v najviac postihnutých oblastiach. Ministerstvo obrany uviedlo, že doteraz vypravili celkovo 40 letov.
Obete evidujú najmä v provincii Kúnar odkiaľ hlásia asi 800 mŕtvych a 2500 zranených. V susednej provincii Nangarhár zomrelo 12 ľudí a 255 sa zranilo.
Otrasy pocítili aj v Islamabade
Otrasy o sile šiestich stupňov zasiahli provinciu Nangarhár, ktorej správnym strediskom je Dželálábád s asi 300-tisíc obyvateľmi. Toto mesto je rušným obchodným centrom, keďže leží blízko hraníc s Pakistanom.
Podľa afganských predstaviteľov sú v hornatej provincii Kúnar zničené tri obce. „Záchranné operácie tam stále prebiehajú a niekoľko dedín bolo úplne zničených... Počty obetí a zranených sa menia... Do oblasti dorazili lekárske tímy z provincie Kúnar, Nangarhár aj z hlavného mesta Kábul,“ vyhlásil hovorca afganského ministerstva zdravotníctva.
Epicentrum zemetrasenia bolo podľa AFP len necelých 30 kilometrov od Dželálábádu s ohniskom v hĺbke iba osem kilometrov. Neskôr nasledovalo najmenej päť ďalších dootrasov, vrátane jedného o sile 5,2 stupňa.
Spravodajcovia agentúry AFP tvrdia, že otrasy po dobu niekoľkých sekúnd pocítili ľudia od afganského Kábulu až po pakistanské hlavné mesto Islamabad vzdialené viac ako 300 kilometrov od epicentra zemetrasenia.
Ďalšia rana pre Afganistan
Zemetrasenie je ďalšou ranou pre obyvateľov Afganistanu, ktorý je sužovaný prírodnými katastrofami a ekonomickou krízou po desaťročiach vojen. Viac ako polovica z asi 42 miliónov jeho obyvateľov potrebuje humanitárnu pomoc.
Opätovné prevzatie moci radikálne islamistickým hnutím Taliban v roku 2021 ale viedlo k obmedzeniu zahraničnej pomoci a zavedeniu sankcií, ktoré tvrdo dopadajú na miestnu ekonomiku.
Situáciu ďalej zhoršilo najmä zastavenie pomoci od Spojených štátov vládou amerického prezidenta Donalda Trumpa, USA boli dovtedy najväčším poskytovateľom humanitárnej pomoci Afganistanu.