Európski lídri zvažujú vytvorenie 40-kilometrovej nárazníkovej zóny medzi ukrajinskými a ruskými silami ako súčasť potenciálnej dohody o ukončení vojny na Ukrajine. Informuje o tom portál politico.com odvolávajúci sa na piatich nemenovaných európskych diplomatov.
Podľa nich je nárazníková zóna jedným z niekoľkých návrhov, o ktorých diskutujú vojenskí a civilní predstavitelia buď rámci povojnového scenára, alebo ako súčasti prímeria.
Medzi krajinami však neexistuje konsenzus o šírke takejto zóny, nie je takisto jasné, či by s ňou Kyjev súhlasil vzhľadom na potenciálne územné ústupky. Spojené štáty sa podľa diplomatov v súčasnosti do týchto diskusií nezapájajú.
Politico poznamenáva, že skutočnosť, že sa uvažuje o vyčlenení časti ukrajinského územia s cieľom dosiahnuť krehký mier, naznačuje zúfalstvo štátov NATO snažiacich sa ukončiť vojnu trvajúcu už viac ako 3,5 roka.
„Chytajú sa slamky,“ cituje Politico bývalého vysokopostaveného predstaviteľa Pentagónu Jima Townsenda, ktorý pôsobil v ére prezidenta Baracka Obamu. „Rusi sa Európanov neboja. A ak si myslia, že niekoľko britských a francúzskych pozorovateľov ich zastaví v invázii na Ukrajinu, tak sa mýlia,“ dodal.
Vymedzenie zóny európski diplomati neprirovnávajú k prísne stráženej hranici medzi Severnou a Južnou Kóreou, ktoré sú technicky stále vo vojne, ale skôr k rozdeleniu Nemecka počas studenej vojny, píše Politico.
Pokiaľ ide o počet vojakov, ktorí by mali kontrolovať nárazníkovú zónu, diskutuje sa o počte od 4000 do 60-tisíc. Žiadna krajina však zatiaľ k vyslaniu vojakov oficiálne nezaviazala, prezident USA Donald Trump možnosť zapojenia amerických vojakov vylúčil.
Podľa dvoch diplomatov by akékoľvek mierové sily plnili dvojakú úlohu: hliadkovali by v blízkosti demilitarizovanej zóny a zároveň by cvičili ukrajinských vojakov.
Spojenci podľa jedného z európskych diplomatov otáľajú s verejnými záväzkami týkajúcimi sa vyslania vojakov, kým nebudú známe kľúčové detaily.
V súčasnosti prebiehajú diskusie o pravidlách použitia sily na frontovej línii, zvládnutí eskalácie konfliktu s Ruskom a prípadnej potrebe, aby tretie krajiny hliadkovali v oblasti, ak by Kremeľ namietal proti aliančným jednotkám v nárazníkovej zóne.
Francúzske a britské sily budú pravdepodobne tvoriť jadro zahraničného vojenského kontingentu. Obe krajiny presviedčajú ostatných spojencov, aby tiež poskytli vojenskú podporu. Poľsko a Nemecko však namietajú proti vyslaniu vojakov na Ukrajinu, pretože sa obávajú, že by ich to urobilo zraniteľnými voči ruskému útoku.
Poprední predstavitelia Pentagónu už svojim európskym partnerom naznačili, že USA budú hrať minimálnu úlohu v bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, uvádza Politico.
„Všetci čakajú, kým predstavitelia amerického ministerstva obrany objasnia, ako ďaleko sú ochotní zájsť a nechávajú Európanov, aby ukázali svoje karty,“ povedal európsky diplomat.