Francúzsky prezident Emmanuel Macron dnes v Kišiňove vyjadril podporu Moldavsku, jeho kandidatúre na členstvo v Európskej únii a odsúdil ruskú propagandu, ktorú označil za lživú. Informovala o tom agentúra AFP.
Šéf Elyzejského paláca je na návšteve východoeurópskej krajiny spoločne s poľským premiérom Donaldom Tuskom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, ktorý rovnako podporil členstvo krajiny v EÚ. Bývalá sovietska republika si dnes pripomína 34. výročie svojej nezávislosti.
Moldavsko v EÚ?
Moldavsko susedí s Ukrajinou, ktorá sa už štvrtým rokom bráni ruskej agresii. "Kremeľská propaganda nám hovorí, že Európania chcú vojnu predĺžiť a že Európska únia utláča ľudí. Sú to klamstvá. Európska únia - na rozdiel od Ruska - nikoho neohrozuje a rešpektuje suverenitu všetkých," vyhlásil Macron po boku Merza, Tuska a moldavskej prezidentky Maiy Sanduovej.
Trojica európskych politikov chce podľa skoršieho vyjadrenia Elyzejského paláca svojou návštevou dať najavo podporu bezpečnosti a suverenity krajiny. Merz dnes podľa agentúry Reuters uviedol, že dvere do Európskej únie sú pre Moldavsko otvorené.
Kišiňov podal prihlášku do únie spoločne s Ukrajinou a Gruzínskom krátko po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Prezidenti a premiéri EÚ v júni toho istého roku schválili udelenie kandidátskeho štatútu Moldavsku aj brániacej sa Ukrajine.
Trojica európskych lídrov prisľúbila Kišiňovu technickú a diplomatickú podporu v obrane proti ruským hybridným útokom, ktoré dramaticky narástli od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, podotkla agentúra Reuters.
"Je to prejav podpory európskych lídrov Moldavsku, zatiaľ čo Rusko pred dôležitými voľbami zintenzívňuje svoje zasahovanie," oznámila už pred návštevou štátnikov moldavská prezidentská kancelária AFP. Krajinu čakajú 28. septembra parlamentné voľby.
Smerovanie krajiny
Vládnuca väčšina v nich bude chcieť poistiť proeurópske smerovanie krajiny. Podľa prieskumu z polovice júla má k jasnému víťazstvu v parlamentných voľbách blízko proeurópska Strana akcie a solidarita prezidentky Maiy Sanduovej. Tá vlani v novembri vyhrala druhýkrát prezidentské voľby.
Súčasná prozápadná vláda opakovane obviňuje Moskvu z zasahovania do vnútorných záležitostí a dezinformačných kampaní v snahe zvrhnúť vládu, udržať bývalú sovietsku republiku vo svojej sfére vplyvu a zmariť jej snahu o vstup do Európskej únie do roku 2030.
Moskva obvinenia odmieta. Macron už na stretnutí so Sanduovou v Elyzejskom paláci 10. marca odsúdil to, čo nazval "čoraz otvorenejšími ruskými pokusmi o destabilizáciu" Moldavska a jeho demokratických inštitúcií.
Moldavsko, kde žije zhruba 2,5 milióna obyvateľov, patrí k najchudobnejším štátom v Európe. Nezávislosť od Sovietskeho zväzu vyhlásilo v auguste 1991 a od začiatku nezávislosti musí riešiť otázku ruskojazyčnej a Moskvou podporovanej, avšak medzinárodne neuznanej Podnesterskej republiky. Tá sa odtrhla od Moldavska na začiatku 90. rokov, keď separatistov aktívne podporili ruskí vojaci. Rusko v regióne udržiava vojenský zbor, ktorý označuje za mierovú misiu.