Pápež Lev XIV. opätovne vyzval na prímerie vo vojne v Pásme Gazy. Zdôraznil tiež, že civilisti musia byť chránení, a nie kolektívne trestaní. Na záver pravidelnej generálnej audiencie vo Vatikáne dnes tiež odmietol možnosť násilného vysídlenia Palestínčanov a tiež apeloval na dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva, informovala agentúra AP.
Hlava katolíckej cirkvi pred tisíckami ľudí vo Vatikáne vyzvala na trvalé prímerie v Pásme Gazy, kde izraelská armáda vedie už skoro dva roky vojnu proti palestínskemu teroristickému hnutiu Hamas v odvete za jeho útok na Izrael zo 7. októbra 2023.
Pápež zdôraznil, že všetci musia dodržiavať medzinárodné právo, ktoré ukladá povinnosť chrániť civilistov. Vyzval tiež na uľahčenie bezpečného prístupu k humanitárnej pomoci.
Dav pápežove slová dvakrát prerušil potleskom, keď Lev XIV. apeloval na obe strany konfliktu a svetové mocnosti, aby ukončili vojnu, ktorá priniesla toľko utrpenia, deštrukcie a obetí. Pápež tiež vyzval na prepustenie všetkých izraelských rukojemníkov, ktorých drží Hamas. V zajatí v Pásme Gazy je stále päť desiatok unesených, z ktorých väčšina už zrejme nežije.
Vojna v Gaze sa začala 7. októbra 2023, keď palestínski ozbrojenci zabili na juhu Izraela 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli; väčšinu z nich prepustili počas dvoch prímeria výmenou za palestínskych väzňov.
Pri odvetnej ofenzíve Izraela zahynulo v Pásme Gazy podľa tamojších úradov vyše 62 800 Palestínčanov a masívne bombardovanie oblasť s asi dvoma miliónmi obyvateľov zdevastovalo. Izraelská vláda tiež podľa agentúr OSN na toto územie nepúšťa dosť humanitárnej pomoci a tento rok takmer tri mesiace blokovala všetky dodávky vrátane jedla.
Minulý týždeň OSN označila situáciu v Pásme Gazy za hladomor, izraelská vláda ale popiera, že by tam hladomor bol.
Izraelská vláda teraz pokračuje v pláne na obsadenie mesta Gaza, odkiaľ by sa mal predtým evakuovať asi milión ľudí na juh Pásma Gazy, kde už v katastrofálnych podmienkach v stanoch či troskách domov prežíva tiež skoro milión Palestínčanov. Izraelská armáda dnes poprela, že by na juhu nebol dostatok miesta a evakuáciu mesta Gaza označila za nevyhnutnú. Rodinám, ktoré sa presunú na juh, tiež sľúbila väčšiu humanitárnu pomoc.
V súvislosti s evakuáciami a presunmi majú Palestínčania obavy, že ich izraelská vláda z ich územia vysídli. Tento rok vo februári o takejto možnosti hovoril americký prezident Donald Trump, ktorý vyhlásil, že vojnou zničené pásmo by mohli prevziať Spojené štáty, ktoré by ho podľa Trumpa premenili na "riviéru Blízkeho východu".
A zatiaľ čo Trump odvtedy o tomto nápade už nehovorí, izraelskí vládni činitelia, vrátane premiéra Benjamina Netanjahua, začali hovoriť o dobrovoľnom odchode Palestínčanov z Pásma Gazy. Ten izraelská vláda prezentuje ako možnosť zlepšenia humanitárnej situácie Palestínčanov, ktorí ale majú obavy, že z dočasného vysťahovania by sa stalo vysťahovanie trvalé.
Niektoré izraelské médiá či agentúra AP tento mesiac s odvolaním sa na svoje zdroje informovali, že izraelská vláda rokuje o presune Palestínčanov z Pásma Gazy do Južného Sudánu či ďalších afrických krajín.