Dánsko si predvolalo najvyššie postaveného diplomata Spojených štátov z ambasády v Kodani kvôli správam o Američanoch, ktorí sa za pomoci vplyvových kampaní snažia narušiť vzťahy Dánska a Grónska. Informuje o tom server verejnoprávnej rozhlasovej a televíznej stanice DR.
Americký prezident Donald Trump opakovane vyjadril presvedčenie, že by USA mali získať Grónsko, ktoré je autonómnou oblasťou Dánskeho kráľovstva.
DR informuje o zistení dánskych tajných služieb, podľa ktorých sa muži s väzbami na Trumpa pokúšajú Grónsko infiltrovať.
Dánski činitelia hovoria o infiltrácii
Jeden z nich, ktorý má vraj úzke väzby na amerického prezidenta, napríklad v Grónsku pracoval na zozname mien tunajších občanov, ktorí podporujú Trumpove plány na prevzatie najväčšieho svetového ostrova a Američania by ich mohli získať pre separatistické hnutie, ktoré bude požadovať pretrhnutie väzieb s Dánskom.
Američan podľa údajov dánskych úradov tiež nabádal Gróňanov na informovanie o témach, ktoré možno využiť na to, aby Dánsko vyznelo v amerických médiách v negatívnom svetle. Popri tom zhromažďoval mená ľudí, ktorí sú odporcami amerického prezidenta.
Dánske úrady registrujú najmenej troch Američanov, ktorí v Grónsku uskutočňujú tajné vplyvové operácie, o ktorých niektorí dánski činitelia hovoria aj ako o "infiltrácii".
"Všetci sme tým znepokojení. Samozrejme, že sme," povedal DR jeden z ôsmich zdrojov, o ktoré sa stanica opiera. Zároveň DR podotýka, že sa jej zatiaľ nepodarilo zistiť, či Američania konajú z vlastnej iniciatívy, alebo na rozkaz.
Dánska tajná služba PET pripustila, že Grónsko je cieľom vplyvových kampaní rôzneho druhu, ktorých snahou je narušiť vzťah medzi Grónskom a Dánskom.
"Akýkoľvek pokus zasahovať do vnútorných záležitostí (Dánskeho) kráľovstva bude samozrejme neprijateľný," povedal DR dánsky minister zahraničia Lars Lökke Rasmussen."V tejto súvislosti som požiadal ministerstvo zahraničných vecí, aby predvolalo amerického chargé d ‘affaires," doplnil.
USA zhromažďujú informácie
Biely dom na otázku, či dal Američanom inštrukcie k vplyvovým operáciám v Grónsku, doteraz neodpovedal.
Americká ambasáda v Kodani uviedla, že jednotliví americkí občania môžu mať záujmy v Grónsku, ale americká vláda nekontroluje ani neriadi konanie súkromných občanov. Vrcholní predstavitelia USA dali podľa ambasády jasne najavo, že Washington rešpektuje právo grónskeho ľudu rozhodovať o svojej vlastnej budúcnosti.
Denník The Wall Street Journal ale už v máji zverejnil zistenia, že americké spravodajské služby dostali príkaz zhromažďovať informácie o hnutí za nezávislosť Grónska a identifikovať osoby v Grónsku a Dánsku, ktoré podporujú Trumpove snahy o pripojenie ostrova k USA.
Trump svoje plány na získanie Grónska, pri ktorých predtým nevylučoval ani nasadenie vojenskej sily, odôvodňuje národnou bezpečnosťou USA.
Ostrov s rozlohou 2,17 milióna kilometrov štvorcových má geostrategický význam a zároveň disponuje veľkým nerastným bohatstvom. Obyvatelia Grónska Trumpove plány z veľkej väčšiny odmietajú, želajú si ale nezávislosť od Dánska.
Ostrov obývaný približne 56-tisíc ľuďmi býval do 50. rokov 20. storočia dánskou kolóniou a v roku 1979 získal čiastočnú autonómiu, keď vznikol jeho parlament. Kodaň má stále pod kontrolou zahraničné záležitosti, obranu či menovú politiku Grónska. V roku 2009 získalo Grónsko možnosť vyhlásiť plnú nezávislosť na základe referenda.