Záujem Ruska o Donbas je podľa analytikov predovšetkým strategický a hospodársky, oficiálny argument ochrany ruského obyvateľstva je skôr zástupný. Zhodli sa na tom analytici, ktorých oslovila ČTK. Moskva sa usiluje o kontrolu kľúčového obranného pásu ukrajinskej armády v Doneckej oblasti, ktorý bráni ďalšiemu postupu ruských vojsk na západ, a zároveň o získanie nerastného bohatstva regiónu.
Donbas tvorí časť Doneckej a Luhanskej oblasti, pričom kľúčová je práve oblasť Donecká. Takzvaný pevnostný pás tvorí zhruba päťdesiat kilometrov dlhé opevnenie zložené zo zákopov a oporných bodov, ktorého chrbticou sú mestá Slavjansk, Kramatorsk a Konstantinivka. Význam tejto línie podľa Vlastislava Brezy z Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej spočíva v ochrane nielen Donbasu, ale celej ľavobrežnej Ukrajiny (od rieky Dneper).
Pevnostný pás nevznikol po ruskej invázii v roku 2022, ale už v roku 2014, po anexii Krymu a vyhlásení samozvaných ľudových republík v Donecku a Luhansku. Ruská armáda ich nedokázala dobyť ani za viac ako tri roky otvorenej agresie.
Oficiálne Rusko zdôvodňuje záujem o Donbas ochranou ruského obyvateľstva. "To je ale predovšetkým zástupný argument, do ktorého Putin svoje kroky balí. Vychádza z dlhodobej línie ruskej propagandy, ktorá tvrdí, že je nutné chrániť ruské menšiny všade na svete. Tento naratív má navodiť dojem, že Rusko má na zásah v Donbase nárok," povedal Bříza.
Tiež Pavel Havlíček z Asociácie pre medzinárodné otázky označil región za bezpečnostno-strategický. Pripomenul, že po roku 2014 fungoval konflikt o Donbas predovšetkým ako prostriedok ruského nátlaku na Kyjev proti jeho integrácii do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie (NATO). Po začiatku invázie v roku 2022 sa oblasť stala jednou z nástupných pozícií Moskvy. Avšak v obmedzenej miere, pretože ukrajinské jednotky a pozície v regióne, ktoré Rusko dlhodobo zadržiavali od ďalšieho postupu, boli medzi tými najviac bojaschopnými a odolnými voči agresii. Podľa neho takzvaná Donecká a Luhanská ľudová republika Kremľa dobre poslúžili ako argumentačné body na pokračovanie útoku.
Rusko podľa Havlíčka využilo argumenty jazykové, etnické aj takzvanú pasportizáciu, kedy obyvateľom rozdalo občianstvo a následne ich vyhlasovali za chránených.
Okrem vojenského hľadiska hrajú úlohu aj hospodárske záujmy. Donbas je oblasťou s rozsiahlymi ložiskami uhlia a vzácnych kovov. "To predstavuje pre Rusko ďalšiu atraktívnu motiváciu, aj keď ide skôr o synergický efekt ako hlavný dôvod," myslí si Bříza.
Za nereálnu považuje Breza možnosť, že by ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pristúpil na ruské návrhy a Donbas výmenou za prímerie odovzdal. Ukrajina by o takomto variante mohla uvažovať iba vtedy, ak by jej západní spojenci poskytli silné bezpečnostné garancie.
Ruský prezident Vladimir Putin podľa zdrojov západných médií podmieňuje ukončenie vojny tým, že sa Ukrajina vzdá celého Donbasu. Na oplátku je ochotný zmraziť terajšie frontové línie v Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré Rusi okupujú z menšej časti.