Arménsky premiér Nikol Pašinjan v utorok ubezpečil iránskeho prezidenta Masúda Pezeškijána, že plánovaný koridor spájajúci Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan bude pod kontrolou Arménska.
Ide o 32 kilometrov dlhý tranzitný koridor s názvom „Trumpova trasa pre medzinárodný mier a prosperitu“ (TRIPP) cez južné Arménsko, ktorý prepojí Azerbajdžan s Nachičevanom, susediacim s Iránom a Tureckom. Výhradným právom na výstavbu tohto koridoru budú disponovať Spojené štáty, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru AFP.
Irán však kritizoval projekt TRIPP, ktorý je súčasťou mierovej dohody medzi Arménskom a Azerbajdžanom sprostredkovanej USA. Podpísaná bola vo Washingtone 8. augusta.
Túto plánovanú tranzitnú trasu, známu aj ako Zangezurský koridor, Irán odmieta dlhodobo: obáva sa, že ho odreže od Arménska a zvyšku Kaukazu a zároveň k jeho hraniciam priblíži potenciálne nepriateľské cudzie armády.
Arménsky premiér Pašinjan sa však v utorok na rokovaní v Jerevane snažil zmierniť obavy Iránu a iránskeho prezidenta Pezeškijána uistil, že cesty prechádzajúce Arménskom budú pod výlučnou právomocou Arménska a ich bezpečnosť bude zaisťovať výlučne Arménsko, a „nie žiadna tretia krajina.“
Pašinjan dodal, že koridor otvorí obom krajinám nové ekonomické perspektívy a môže poslúžiť na železničné spojenie z Iránu cez Arménsko až k pobrežiu Čierneho mora.
Po rozpade Sovietskeho zväzu viedli Arménsko a Azerbajdžan niekoľko vojenských konfliktov o sporný región Náhorný Karabach, ktorý obývali prevažne Arméni. Od 90. rokov územie kontrolovali arménski separatisti podporovaní vládou v Jerevane, no po dvoch azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023 prišli o kontrolu nad týmto územím, čo viedlo k masovému odchodu etnických Arménov z Náhorného Karabachu.