Pred piatkovým stretnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške sa dnes konali tri videokonferencie, v ktorých európski lídri koordinovali svoje postoje a Trumpovi predstavili svoju víziu týkajúcu sa budúceho usporiadania na Ukrajine.
Trump by sa mal s Putinom podľa nich predovšetkým dohodnúť na prímerí; ak na to šéf Kremľa nepristúpi, mali by byť uložené ďalšie protiruské sankcie. Trump v takom prípade pohrozil Rusku bližšie nespresnenými "veľmi vážnymi dôsledkami". Moskva vopred označila predsummitové konzultácie za nepodstatné.
Rokovanie pred samitom
Videohovory sa uskutočnili na podnet nemeckého kancelára Friedricha Merza, za ktorým do Berlína dorazil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Prvej virtuálnej konferencie sa zúčastnili Merz, Zelenskyj, francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer, talianska premiérka Giorgia Meloniová, fínsky prezident Alexander Stubb a poľský premiér Donald Tusk, ku ktorým sa pripojili predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte.
Nasledovalo rokovanie s Trumpom a jeho viceprezidentom J. D. Vancem, pri ktorom Poľsko zastupoval prezident Karol Nawrocki. Diplomatickú aktivitu potom zavŕšilo rokovanie takzvanej koalície ochotných, teda skupiny štátov, ktoré aktívne podporujú Ukrajinu v jej boji proti ruskej agresii; súčasťou koalície je aj Česko, ktoré reprezentoval premiér Petr Fiala.
Merz na tlačovej konferencii so Zelenským povedal, že pri piatkovom rusko-americkom summite musia byť rešpektované európske a ukrajinské bezpečnostné záujmy a že Európania si želajú, aby rokovania boli úspešné a viedli k prímeriu.
Nemecký kancelár zároveň vylúčil právne uznanie okupácie ukrajinských území Ruskom a dodal, že hranice v Európe sa nesmú posúvať násilím. Podľa Zelenského si ale ruský prezident mier na Ukrajine neželá.
Macron zdôraznil, že o územných otázkach sa má rokovať len s ukrajinským prezidentom a že v súčasnosti sa neuvažuje o žiadnych územných výmenách. Ukrajinskú územnú celistvosť presadzuje aj Starmer.
Rutte ocenil Trumpovu spoluprácu so spojencami. Spoločnú pozíciu voči Ukrajine chválila aj von der Leyenová a Fiala, ktorý ocenil koordináciu postojov s americkým prezidentom i Vanceho prvú účasť na rokovaní koalície ochotných.
Tlak na Rusko
Putin a Trump budú v piatok hovoriť o všetkých otázkach, ktoré sa nahromadili vo vzájomných vzťahoch, vyhlásil ešte pred dnešnými videokonferenciami hovorca ruského ministerstva zahraničia Alexej Fadejev, podľa ktorého konzultácie požadované európskymi krajinami pred summitom sú nepodstatné.
Fadejev zdôraznil, že postoj Ruska k mieru na Ukrajine sa nezmenil; Moskva si okrem iného robí nárok na štyri ukrajinské oblasti a tiež chce, aby sa východoeurópska krajina stala neutrálnou a nevstúpila do Severoatlantickej aliancie. Kyjev to odmieta.
Západ by mal ďalej sprísniť sankcie a ďalšie hospodárske opatrenia voči Rusku, ak prezident Putin v piatok nebude súhlasiť s prímerím vo vojne na Ukrajine.
V spoločnom vyhlásení po rokovaní takzvanej koalície ochotných to uviedli Nemecko, Británia a Francúzsko. Ukrajina podľa nich musí tiež dostať robustné a dôveryhodné bezpečnostné záruky.
"Mierové rokovania, ktoré majú význam, možno viesť len v kontexte prímeria alebo trvajúceho a významného pokoja zbraní," uviedli Merz, Starmer a Macron, ktorí rokovania koalície ochotných spolupredsedali.
Ak Putin nebude s prímerím súhlasiť, treba podľa nich uvaliť na Rusko ďalšie sankcie, ktoré by zvýšili tlak na ruské vojnové hospodárstvo. Trojica štátnikov tiež vo vyhlásení odmietla, aby sa medzinárodné hranice menili za použitia násilia.
Nemecko dnes oznámilo, že prispeje do nového systému prioritných nákupov amerických zbraní pre Ukrajinu v programe Severoatlantickej aliancie. Spolu s ďalšími spojencami bude financovať balík v celkovej hodnote 500 miliónov dolárov na pomoc napadnutej krajine, ktorá aj dnes čelila útokom bezmála piatich desiatok ruských dronov a dvoch rakiet, ktoré si vyžiadali troch mŕtvych.