Lídri Arménska a Azerbajdžanu dnes v Bielom dome za prítomnosti amerického prezidenta Donalda Trumpa podpísali mierovú dohodu ukončujúcu vyše 35 rokov svárov medzi týmito krajinami.
Nemenovaní vysokopostavení zástupcovia americkej administratívy agentúre Reuters povedali, že ide o prvé ukončenie zamrznutého konfliktu na periférii Ruska od konca studenej vojny a že je to udalosť, ktorá má veľký význam pre celý región.
"Nastolujeme na Južnom Kaukaze mier," povedal azerbajdžanský prezident Ilham Alijev po podpise dohody.
Podľa arménskeho premiéra Nikolu Pašinjana dnes položili základ "pre lepší príbeh, ako aký sme mali v minulosti". Trump ohlásil, že sa obe krajiny zaväzujú navždy ukončiť všetky boje.
Server euronews podotýka, že z dohody medzi Jerevanom a Baku budú profitovať Spojené štáty, Rusko nie.
USA získavajú práva na využívanie 43-kilometrového koridoru spájajúceho azerbajdžanskú exklávu Nachičevan s Azerbajdžanom.
Trump už pred dnešnou schôdzkou s lídrami oboch krajín uviedol, že so Spojenými štátmi podpíšu ekonomické dohody, ktoré "plne otvoria potenciál Južného Kaukazu".
Oznámil dnes, že Washington ruší obmedzenia týkajúce sa obrannej spolupráce s Azerbajdžanom.
Arménsko a Azerbajdžan, ktoré v roku 1991 získali rozpadom Sovietskeho zväzu nezávislosť, boli v spore od konca 80. rokov, keď sa Náhorný Karabach – azerbajdžanský región s prevažne arménskym obyvateľstvom – s podporou Arménska odtrhol od Azerbajdžanu.
V roku 2023 Azerbajdžan znovu získal Karabach, čo viedlo k úteku asi 100-tisíc etnických Arménov do Arménska.
Pašinjan s Alijevom dnes ocenili, že Trump pomohol konflikt ukončiť a povedali, že ho nominujú na Nobelovu cenu za mier. "Kto iný ako prezident Trump si zaslúži Nobelovu cenu za mier?", povedal Alijev.
