Izraelský bezpečnostný kabinet vo štvrtok zasadne s cieľom prerokovať návrh na rozšírenie vojenskej ofenzívy v Pásme Gazy. Podľa informácií portálu The Times of Israel (TOI) a ďalších hebrejských médií by potenciálne päť mesiacov trvajúca ofenzíva mohla vysídliť približne milión Palestínčanov zo severu enklávy na jej juh.
Navrhovaný plán údajne cieli na zničenie zvyškov štruktúr militantného hnutia Hamas a vyvolanie nátlaku na prepustenie 50 rukojemníkov, ktorých v palestínskej enkláve dosiaľ zadržiava. Armáda by najprv obsadila mesto Gaza na severe enklávy a tábory v strednej časti Pásma, čím by približne polovicu obyvateľstva prinútila premiestniť sa južnejšie k mestu Rafah.
Kabinet zasadne vo štvrtok o 18.00 h telavivského času a podľa informácií TOI má premiér Benjamin Netanjahu u svojich ministrov dostatočnú podporu na schválenie plánu. Spravodajský portál očakáva, že Netanjahu na konci zasadnutia navyše požiada o mandát, ktorý by dal jemu a ministrovi obrany Jisraelovi Kacovi právomoci prijímať operatívne rozhodnutia na bojisku.
Podľa televízie Kešet 12 by v prvej fáze plánu Tel Aviv vydal nariadenie na evakuáciu prilizne miliónového mesta Gaza a zároveň by začal s budovaním civilnej infraštruktúry - nemocníc a táborov pre evakuovaných - v centrálnej časti enklávy. Televízia očakáva, že by táto fáza mala trvať niekoľko týždňov.
V ďalších fázach by podľa viacerých izraelských médií mali Spojené štáty ohlásiť dodávky humanitárnej pomoci do Gazy v hodnote približne jednej miliardy dolárov. Web Ynet a verejnoprávna televízia KAN tvrdia, že by celá ofenzíva mala trvať približne štyri až päť mesiacov.
Netanjahu sa ešte v utorok stretol s náčelníkom generálneho štábu izraelských ozbrojených síl Ejalom Zamirom, s ktorým diskutoval o ďalších potenciálnych krokoch v Gaze. Kancelária premiéra neskôr informovala, že Zamir na stretnutí predstavil viaceré možnosti ďalšieho vývoja bojov.
Izraelské médiá uvádzajú, že armáda nesúhlasí s možnosťou úplného obsadenia enklávy a tvrdí, že eliminácia tamojších štruktúr militantného hnutia Hamas by trvala roky. Podľa izraelských ozbrojených síl by rukojemníkom zadržiavaným v Pásme Gazy v takomto prípade hrozila poprava.
Americký prezident Donald Trump sa v utorok odmietol vyjadriť k otázke novinárov, či podporuje potenciálne vojenské obsadenie Pásma Gazy Izraelom. „Viem, že sa tam teraz snažíme nakŕmiť ľudí. Čo sa týka zvyšku, naozaj nedokážem povedať. To bude do značnej miery závisieť od Izraela,“ vyhlásil Trump.
Vojnu v Pásme Gazy rozpútal útok teroristických kománd napojených na hnutie Hamas z októbra 2023. Ich vpád si v Izraeli vyžiadal smrť 1219 ľudí, prevažne civilistov. Pri následných bojových operáciách izraelskej armády v Pásme Gazy prišlo o život vyše 60-tisíc ľudí, väčšinou civilistov - ide o údaje ministerstva zdravotníctva na území spravovanom Hamasom, ktoré OSN považuje za spoľahlivé.
Podľa Izraela Hamas a ďalšie skupiny v Pásme Gazy stále zadržiavajú 50 rukojemníkov, z ktorých najmenej 20 je údajne nažive. Mesiace úsilia o dosiahnutie prímeria prostredníctvom nepriamych rokovaní medzi Izraelom a Hamasom a o zabezpečenie prepustenia rukojemníkov sa zatiaľ považujú za takmer neúspešné.