Izrael nebude Československom 21. storočia, vyhlásil dnes podľa spravodajského portálu The Times of Israel (ToI) izraelský minister zahraničia Gideon Saar s odvolaním sa na mníchovskú dohodu, ktorá hitlerovskému Nemecku pred druhou svetovou vojnou zabezpečila časť československého pohraničia.
Uviedol pritom, že Izrael sa nepodvolí tlaku ďalších krajín na ukončenie vojny v Pásme Gazy a na vznik palestínskeho štátu. Podľa ToI sa šéf izraelskej diplomacie takto vyjadril na briefingu so zahraničnými novinármi.
"Izrael sa nestane Československom 21. storočia," uviedol Saar s odvolaním sa na dohodu podpísanú v septembri 1938 v Mníchove.
Saar: Zaujatá nátlaková kampaň
Nemecko, Francúzsko, Británia a Taliansko sa vtedy bez účasti Československa dohodli, že Adolf Hitler získa rozsiahle československé pohraničie - Sudety. Mníchovská dohoda je podľa historikov príkladom politiky ústupkov, tzv. appeasementu.
"Neobetujeme svoju vlastnú existenciu kvôli appeasementu ďalším krajinám," vyhlásil dnes Saar. "Nevzdáme sa našich základných záujmov kvôli domácej politike niektorých krajín, ktoré stratili kontrolu nad svojimi záujmami," dodal. Pritom vyhlásil, že politiku niektorých európskych štátov ovplyvňujú početné moslimské menšiny.
Cieľom toho, čo Saar označil za zaujatú nátlakovú kampaň, je ukončiť vojnu v Pásme Gazy za situácie, keď by tam pri moci zostalo teroristické hnutie Hamas. "Toto sa jednoducho nestane, bez ohľadu na to, ako veľkému tlaku bude Izrael čeliť," povedal minister.
Ďalším cieľom tejto kampane je podľa Saara prinútiť Izrael, aby pristúpil na dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, teda vznik nezávislého palestínskeho štátu. "Zriadenie palestínskeho štátu by dnes znamenalo zriadenie štátu Hamasu. Džihádistického štátu," povedal Saar. "K tomu nedôjde," povedal.
Tlak, ktorému je Izrael vystavený, podľa Saara "priamo sabotuje šance na prímerie a na dohodu o rukojemníkoch" s Hamasom a robí vojenskú eskaláciu pravdepodobnejšou. "Medzinárodný tlak nesmie mieriť na Izrael, ale na Hamas," povedal šéf izraelskej diplomacie.
Zomrelo už vyše 60-tisíc ľudí
Izrael v Pásme Gazy začal vojenskú ofenzívu v reakcii na útok Hamasu a jeho spojencov, pri ktorom ozbrojenci na juhu Izraela 7. októbra 2023 zabili na 1200 ľudí a ďalších 251 uniesli ako rukojemníkov. Väčšinu z nich prepustili pri dvoch prímeriach výmenou za stovky palestínskych väzňov.
Od začiatku vojny bolo pri izraelských útokoch v Pásme Gazy podľa údajov miestneho ministerstva zdravotníctva zabitých vyše 60-tisíc Palestínčanov.
Izrael a Spojené štáty minulý týždeň povolali svojich vyjednávačov z Kataru späť na konzultácie, čo uvrhlo budúcnosť rokovaní o prímerí v Pásme Gazy do neistoty. Podľa izraelských médií Netanjahu v snahe ustúpiť niektorým členom svojej koalície v posledných dňoch s niektorými svojimi ministrami hovoril o možnej izraelskej anexii častí Pásma Gazy.
Izrael obsadil Západný breh Jordánu a východný Jeruzalem spolu s Pásmom Gazy za šesťdňovej vojny v roku 1967 a odvtedy Západný breh v rozpore s medzinárodným právom okupuje. Z Gazy sa Izrael stiahol v roku 2005, keď vyprázdnil všetkých 21 tamojších osád.
Hamas sa Pásma Gazy zmocnil v roku 2007 po tom, čo v roku 2006 vyhral voľby na palestínskych územiach. Moci v Pásme Gazy sa ujal po súboji s konkurenčným Fatahom, ktorý s ním nechcel zostať v koalícii. Palestínčania chcú všetky tieto tri územia - Západný breh Jordánu, Pásmo Gazy a východný Jeruzalem - pre svoj budúci štát.