Obavy o zdravie svojho otca priviedli Jazmin Moreno-Dominguez tento mesiac do Washingtonu, aby presadzovala prvý celoštátny štandard pre ochranu pracovníkov pred horúčavami v USA.

Jej otec utrpel pred desiatimi rokmi mozgovú príhodu spôsobenú prehriatím, no napriek tomu stále potrebuje svoju prácu na stavbe v spaľujúcich horúčavách vo Phoenixe v Arizone, uviedla na začiatku trojtýždňových verejných vypočutí.

„Každý deň, keď odchádza do práce, je dňom, keď čakáme a dúfame, že nezazvoní ten istý telefonát – zúfalstvo, úzkosť, obavy, že opäť skolabuje pri práci,“ povedala 24-ročná Moreno-Dominguez pre Context.

Bola naplánovaná ako jedna zo svedkýň na vypočúvaniach, ktoré organizuje Správa pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (OSHA) a ktoré potrvajú do začiatku júla – práve v čase, keď extrémne horúčavy zasiahli veľkú časť Spojených štátov.

Otec Moreno-Dominguez, prisťahovalec z Mexika, má 65 rokov a už 30 rokov pracuje na stavbách – bez povinných prestávok na oddych, vodu či tieň, povedala.

Teraz sa po prvý raz zvažuje zavedenie celoštátneho štandardu ochrany pred horúčavami na pracovisku s cieľom chrániť zdravie pracovníkov a znížiť rastajúci výskyt ochorení spôsobených horúčavami, ktoré ročne spôsobujú náklady na hospitalizácie vo výške jednej miliardy dolárov.

(Ne)Majú na výber

Viac ako 69 miliónov pracujúcich v USA je podľa Národnej rady pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (COSH), siete organizácií za bezpečnosť pracujúcich, vystavených riziku extrémnych horúčav na začiatku leta. Táto rada spustila svoju kampaň za ochranu pred horúčavami minulý rok.

Brittney Jenkins, koordinátorka COSH, pomáha pracovníkom pripraviť sa na ich svedectvá.

„Ste na poliach, v reštauráciách a skladoch,“ povedala. „Nepotrebujete honosný titul, aby ste mohli povedať, aké to je pracovať pri 39 stupňoch Celzia.“

Extrémne horúčavy predstavujú viaceré zdravotné riziká, vrátane srdcovocievnych a obličkových ochorení, a zvyšujú riziko úrazov na pracovisku.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa znížila financovanie Národného inštitútu pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorý výskumne podporil tento návrh, a viacerí poprední experti na teplo boli prepustení alebo prepustení z práce.

Hovorca ministerstva práce uviedol v e-maile, že po skončení vypočutí agentúra „zváži všetky okolnosti a rozhodne, ako bude ďalej postupovať“.

Globálne teploty rastú

OSHA, ktorá dohliada na bezpečnosť na pracoviskách, síce vyžaduje, aby zamestnávatelia zabezpečili bezpečné pracovné prostredie, no neexistujú žiadne konkrétne štandardy týkajúce sa horúčav.

Medzitým horúčavy naďalej narastajú. Rok 2023 bol globálne najteplejším rokom v histórii, pričom v USA bolo zaznamenaných takmer 120-tisíc prípadov návštev pohotovostí spojených s horúčavami.

Ten istý rok priniesol aj rekordný počet úmrtí spôsobených horúčavami, ktoré sa od roku 1999 zvýšili o 119 percent, podľa údajov Americkej lekárskej asociácie.

Podľa Jill Rosenthalovej, riaditeľky pre verejné zdravotné politiky v Centre pre americký pokrok (think tank so sídlom vo Washingtone), snahy o kvantifikáciu dôsledkov horúčav na pracovisku narážajú na neúplné údaje a predpokladané podhodnocovanie.

Straty produktivity práce spôsobené horúčavami predstavujú podľa citovaného výskumu ročne 100 miliárd dolárov a do roku 2050 by mohli dosiahnuť až 500 miliárd dolárov.

Navrhovaný štandard je podľa Rosenthalovej silný – vyžaduje, aby zamestnávatelia mali plány na prevenciu ochorení z tepla, identifikovali možné tepelné riziká, pripravili núdzové reakcie a umožnili zamestnancom adaptovať sa na vysoké teploty.

Odborové organizácie v priemysle sa však postavili proti návrhu. Národná asociácia stavbárov (National Association of Home Builders) označila povinné prestávky a adaptáciu na teplo za „príliš predpisové“ a varovala, že by to mohlo ovplyvniť dostupnosť bývania.

Obchodná komora USA (U.S. Chamber of Commerce) vyzvala OSHA, aby návrh stiahla a namiesto toho podporila variant, v ktorom by si zamestnávatelia mohli prispôsobiť ochranné opatrenia podľa svojej geografickej polohy, prostredia, pracovísk a pracovníkov.

Zásahy miest a štátov

Uprostred neistoty na federálnej úrovni, podľa Rosenthalovej niektoré mestá a štáty pristupujú k vlastným ochranným normám. Minimálne sedem štátov ich zaviedlo za posledné tri roky.

V štátoch ako Texas a Florida však miestnym samosprávam zakázali prijímať vlastné štandardy ochrany pred horúčavami.

V Texase v roku 2010 niektoré mestá prijali opatrenia proti horúčavám, no štát ich v roku 2023 zrušil, uviedol David Chincanchan, riaditeľ politiky v organizácii Workers Defense Action Fund.

„Štátna vláda prešla od nečinnosti k aktívnemu bráneniu ochrany pred horúčavami,“ povedal.

Podľa neho je situácia obzvlášť ťažká pre prisťahovalcov, ktorí sa obávajú odvety, ak by sa sťažovali.

Veronica Carrasco, matka troch detí, ktorá sa prisťahovala do USA v roku 2010 a pracuje v stavebníctve v Dallase, uviedla, že sa v horúčavách cítila slabá a mala nevoľnosti, a preto si robí prestávky aj vtedy, keď to nie je dovolené.

„Nikdy som od šéfov nedostala pozitívnu odpoveď, keď som požiadala o niečo, čo by mi pomohlo zvládnuť prácu v horúčave. Nemajú dôvod takéto veci poskytovať, pretože to zákon neprikazuje,“ povedala 41-ročná Carrasco cez tlmočníka.

„Môžu si to dovoliť, pretože ide o veľmi zraniteľnú komunitu. Ľudia v stavebníctve potrebujú prácu a nemajú veľa možností.“

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne logo FOTO: HN Globálne

FOTO: HN Globálne