Izrael v sobotu bagatelizoval sľub dočasného sýrskeho prezidenta Ahmada Šaru, že nové vedenie Sýrie bude chrániť tamojšie menšiny.
Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar totiž v statuse na sieti X - v reakcii na najnovšie sektárske násilnosti v juhosýrskej provincii Suwajdá - konštatoval, že byť menšinou v súčasnej Sýrii - Kurdom, drúzom, alavitom alebo kresťanom - je „veľmi nebezpečné“.
Násilnosti v Sýrii
Saar pripomenul, že tento fakt sa „za posledných šesť mesiacov opakovane dokázal“, čím narážal na násilnosti, ktoré prepukli na jar tohto roku - krátko po tom, ako sa moci v Sýrii chopilo islamistické vedenie pod Šarovým vedením.
Tejto vlne násilia ako prví čelili príslušníci sekty alavitov - hlási sa k nim aj zosadený prezident Bašár Asad, ktorý pred pred jednotkami islamistických povstalcov v decembri 2024 ušiel do Ruska.
V apríli nasledovali násilnosti proti drúzskym komunitám, pričom nielen v provincii Suwajdá, ale aj na predmestiach Damasku. Šlo o sériu mimosúdnych popráv, rabovania a vypaľovania domov.
Drúzski predstavitelia vtedy poukazovali na nečinnosť vládnych bezpečnostných síl proti islamistickým milíciám a vyjadrili hlbokú nedôveru vo vládu.
K najnovšej eskalácii napätia došlo 13. júla. Podľa Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva si táto vlna násilia vyžiadala vyše 700 mŕtvych vrátane civilistov, drúzskych bojovníkov a príslušníkov vládnych síl.
Konflikt s drúzmi
Sýrska vláda v reakcii na eskaláciu v provincii Suwajdá začala v polovici júla - po dlhšej absencii - do tejto oblasti rozmiestňovať vládne bezpečnostné jednotky, čo viedlo k napätiu nielen s niektorými drúzskymi lídrami, ale aj s Izraelom, ktorý doteraz odmietal sýrske vojenské pôsobenie pri svojich hraniciach.
Izrael preto spustil delostrelecké a letecké útoky na pozície sýrskej armády, vrátane cieľov v blízkosti prezidentského paláca v Damasku. Jeruzalem tvrdí, že tieto útoky boli reakciou na aktivity milícií blízko izraelských hraníc a ich cieľom bola ochrana drúzskych civilistov. Damask však označil izraelský zásah za porušenie suverenity Sýrie.
Podľa Saara na základe tohto vývoja má medzinárodné spoločenstvo „povinnosť garantovať bezpečnosť a práva menšín v Sýrii a podmieniť opätovné prijatie Sýrie do rodiny národov ich ochranou.“
AFP pripomenula, že Izrael, ktorý má svoju vlastnú početnú drúzsku komunitu, zdôvodňoval svoje konanie obranou drúzov v Sýrii. Niektorí diplomati a analytici však tvrdia, že hlavným cieľom Izraela je oslabiť armádu v Sýrii, ktorá je jeho historickým protivníkom.
Nový režim v Sýrii, hoci má islamistické korene, už dlhší čas čelí kritike za nedostatočnú ochranu menšín, ktoré čoraz častejšie čelia násiliu a diskriminácii, čo komplikuje pokusy o budovanie Sýrie ako inkluzívneho štátu.