Berlínske nemocnice sa pripravujú na možnosť, že vypukne vojna a budú musieť ošetrovať veľké množstvo zranených. Podľa členky berlínskej krajinskej vlády Iny Czyborraovej je tento scenár kvôli vojne na Ukrajine pravdepodobnejší, ako sa ešte pred rokom 2022 mohlo zdať. Vznikol preto nový plán civilnej ochrany, ktorý s vojnovým konfliktom v nemeckej metropole počíta. Jeho časti sú však tajné.
"Máme v Nemecku a aj v Berlíne veľmi dobre vybavený a fungujúci systém, ako sa vysporiadať s katastrofami, nehodami, prírodným nebezpečenstvom a kriminalitou. Kvôli zmene stavu ohrozenia ale bolo nutné posilniť civilnú obranu viac, ako tomu bolo v minulých rokoch," povedala berlínska senátorka pre zdravotníctvo Čiborraová.
Čierny scenár
"Miliónová metropola sa stala terčom vojenského útoku, v uliciach sa bojuje. Nemocnice nefungujú, zároveň je však potrebné ošetriť mnohých zranených," opísala agentúra DPA "pochmúrny scenár ", na ktorý sa v novom pláne Berlín pripravuje. Pracovalo na ňom v posledných rokoch spoločne 12 berlínskych kliník, vedenie metropoly a nemecká armáda. Z bezpečnostných dôvodov je ale jeho časť utajená.
Podľa Čiborraovej sa plán zaoberá okrem iného tým, ako zachovať zásobovanie nemocníc, ako rozdeľovať pacientov a ako zabezpečiť dostatok energie či liekov.
V plánoch sa počíta aj so scenárom, že bude potrebné evakuovať celé hlavné mesto. V súčasnosti žije v Berlíne zhruba 3,8 milióna obyvateľov, podľa nedávno zverejneného odhadu by ich ale do roku 2040 mali byť štyri milióny.
Šéf Spoločnosti berlínskych nemocníc Marc Schreiner zároveň upokojuje, že nemocnice sú na rôzne scenáre vďaka pravidelným cvičeniam pripravené.
Nový rámcový plán podľa neho ale ukázal, že treba niektoré veci ešte zlepšiť. Okrem vojny obsahuje plán aj scenáre pre prípad pandémie, prírodných katastrof ako napríklad vlny horúčav či povodní, ale aj teroristických útokov.
Nemecko sa začalo na možnosť vypuknutia vojny výraznejšie pripravovať už v reakcii na ruskú okupáciu ukrajinského polostrova Krymu v roku 2014, naliehavo však prehovorila do plánov ruská invázia na Ukrajinu vo februári 2022. Spolkový úrad civilnej ochrany okrem iného začal hľadať spôsob, ako získať dostatok priestorov, do ktorých by sa mohli v prípade nebezpečenstva obyvatelia uchýliť.
Nedostatok krytov
Civilných krytov totiž nemá Nemecko dostatok. Už v roku 2020 obnovila nemecká vláda každoročné celoštátne skúšky varovného systému, ktorý zahŕňa sirény, varovné aplikácie a núdzové vysielanie.
Nemeckí politici a armádni činitelia v posledných rokoch upozorňovali, že by Rusko mohlo napadnúť do roku 2029 aj Severoatlantickú alianciu. Najčastejšie sa hovorí o útoku na Pobaltie, politici však tvrdia, že nemožno vylúčiť ani útok na Berlín ako centrum moci najsilnejšieho hospodárstva v Európskej únii.
Nemecké médiá pritom pred časom informovali, že vláda kancelára Friedricha Merza sa rozhodla v tomto smere zmeniť spôsob komunikácie. Po stretnutí so zástupcami Spolkovej spravodajskej služby totiž vyvstali pochybnosti, či varovanie pred rokom 2029 nespôsobilo pravý opak toho, čo by malo.
"Tento rok sugeruje, že ešte môžeme v pokoji a mieru štyri roky odpočívať," povedal časopisu Der Spiegel zdroj z armády. Merz a ďalší členovia jeho vlády preto v poslednom čase hovoria o tom, že Nemecko v určitom vojnovom stave už je. Čelia totiž už teraz ruským útokom v podobe špionáže, sabotáže či dezinformačných kampaní.
Berlín sa naposledy dejiskom vojnových udalostí stal pred osemdesiatimi rokmi, keď porážkou nacistického Nemecka sa skončila druhá svetová vojna.
Mesto vtedy bolo zničené a spojenci ho rozdelili do štyroch okupačných sektorov, z ktorých následne vznikli Západný a Východný Berlín. Až do pádu berlínskeho múru v roku 1989 a následného zjednotenia dvoch nemeckých štátov v roku 1990 bolo mesto silne militarizované.