Na historicky prvom bilaterálnom summite Európskej únie a Moldavska sa v piatok v Kišiňove lídri oboch strán dohodli na prehĺbení spolupráce. Rokovali o prístupovom procese Moldavska, nevyhnutných reformách, investíciách, bezpečnostnej spolupráci a postupe proti hybridným hrozbám. Stretnutie sa uskutočnilo len niekoľko týždňov pred kľúčovými parlamentnými voľbami v krajine.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, šéf Európskej rady António Costa a moldavská prezidentka Maia Sanduová označili summit za významný míľnik. Lídri potvrdili, že budúcnosť Moldavska vidia v Európskej únii, pričom Brusel ocenil úsilie Kišiňova pokračovať v reformách aj napriek nepriaznivému vonkajšiemu prostrediu. Únia zároveň deklarovala pripravenosť otvoriť prístupové rokovania hneď, ako budú splnené potrebné podmienky.
„Po prvý raz sme vnímaní ako prirodzená súčasť európskej rodiny,“ vyhlásila Sanduová s tým, že integrácia jej krajiny do EÚ už nie je vzdialenou víziou.
Lídri v spoločnom vyhlásení ďalej odsúdili pokračujúcu agresiu Ruska proti Ukrajine. „V tejto súvislosti spoločne bojujeme proti týmto hrozbám a potvrdzujeme neochvejnú podporu EÚ pre suverenitu, stabilitu, odolnosť a hospodársky rozvoj Moldavska,“ deklarovali.
Von der Leyenová počas summitu oznámila uvoľnenie prvých 270 miliónov eur z celkového balíka 1,9 miliardy eur na roky 2025 až 2027 v rámci plánu podpory pre Moldavsko. Ten bol schválený ešte v marci.
Prostriedky by sa podľa servera Insight EU Monitoring mali využiť napríklad na výstavbu novej regionálnej nemocnice, obnovu centrálneho vykurovania v Kišiňove či zníženie cien energií pre tamojších obyvateľov. Plán zahŕňa aj modernizáciu škôl či infraštruktúry.
Predsedníčka eurokomisie tiež oznámila, že od 5. októbra budú cezhraničné bankové prevody v eurách medzi EÚ a Moldavskom lacnejšie vďaka začleneniu krajiny do Jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA). Prisľúbila aj ukončenie roamingových poplatkov.
Lídri sa vo vyhlásení zhodli, že Moldavsko musí pred septembrovými parlamentnými voľbami bojovať proti zvýšeným hybridným a kybernetickým útokom, ktoré sú podľa nich koordinované z Ruska.
„Posilnenie bezpečnosti a odolnosti Moldavska je kľúčovým cieľom našej podpory. Sme presvedčení, že o tom, kto povedie Moldavsko, by mali rozhodovať jeho obyvatelia - nie tí, ktorí sa snažia manipulovať, rozdeľovať alebo podkopávať ich demokratickú vôľu,“ vyhlásil po stretnutí Costa.
Únia tiež ocenila úsilie Moldavska pri reforme justície, boji proti korupcii a ochrane práv menšín. Moldavsko potvrdilo odhodlanie vybudovať nezávislé súdnictvo a systém, ktorý slúži všetkým občanom. Pokrok zaznamenalo aj v boji proti organizovanému zločinu či prevádzačom migrantov.