Keď Sýrii vládol Baššár al-Asad, farmári z al-Nashabiye, kedysi bašty rebelantského odporu proti brutálnemu prezidentovi, zápasili s nedostatkom vody na zavlažovanie úrody. Dôvodom boli armádni dôstojníci, ktorí odkláňali rieky a kanály na svoje vlastné polia.

Farmári dúfali v zmenu po tom, čo islamistickí povstalci v decembri ukončili Asadovu 24-ročnú autokratickú vládu. Ničivé sucho a pokračujúce krádeže vody však znamenajú, že ich úroda naďalej hynie a hrušky či slivky schnú priamo na stromoch.

„Režim padol a dúfali sme, že sa konečne dostaneme k svojmu podielu (vody), ale nedostali sme ho,“ povedal Mahmúd al-Hubejš, zástupca starostu al-Nashabiye vo chvíli, keď stál pri zavlažovacom kanáli plného bahna a odpadkami.

Podľa neho ľudia a firmy odkláňajú prietoky zo spoločných vodných tokov na vlastné účely. Farmári v al-Nashabiye tak zostávajú bez vody.

Je to veľmi dôležité, pretože najhoršie sucho v Sýrii za posledné desaťročia si v tomto poľnohospodárskom regióne východne od hlavného mesta Damask vyberá ničivú daň.

Hubejš hovorí, že obrábaná plocha v uplynulom roku klesla desaťnásobne a produkcia je oproti minulému roku nižšia o 90 percent. Farmári musia míňať viac peňazí na vŕtanie studní, no aj tak nemajú dosť vody na zavlažovanie plodín.

Hubejš má momentálne dlh okolo 4-tisíc dolárov.

„Ľudia pýtajú peniaze, no vedia, že im nemôžem zaplatiť,“ dodal.

Ničivá vojna, ničivá klíma

Sucho, ktoré ministerstvo poľnohospodárstva a agrárnej reformy označuje za najhoršie od roku 1958, je zdrvujúcou ranou pre krajinu, ktorá už viac ako 13 rokov trpí občianskou vojnou, diplomatickou izoláciou a západnými sankciami.

Suchá sužujú Sýriu celé desaťročia, no len máloktoré boli také dramatické ako tohtoročné.

Podľa ministerstva klesli vodné zásoby o viac než 60 percent v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi a hladiny v priehradách boli v marci nižšie ako za posledné dva roky. Niektoré oblasti prišli o viac než 70 percent zásob svojich podzemných vôd.

Sucho by podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) mohlo tento rok zničiť až 75 percent úrody pšenice, čo by mohlo ohroziť potravinovú bezpečnosť miliónov ľudí. Zástupca FAO v Sýrii to povedal agentúre Reuters v máji.

V al-Nashabiye očakáva Mati Mohammad Nasser, že príde o celú úrodu pšenice, hrušiek, sliviek a ďalšieho ovocia a zeleniny.

„Tento rok sme zničení,“ povedal Nasser pre Context, keď sa pozeral na svoje vyprahnuté polia. „Stratili sme nádej. Predali sme všetko, aby sme zachránili pôdu, márne“

Trauma ako dedičstvo

Európska únia a Spojené štáty v máji oznámili, že zrušia niektoré sankcie voči Sýrii. Nová sýrska vláda uviedla, že by to mohlo umožniť dovoz hnojív a zavlažovacej techniky.

To však Nasserovi teraz nepomôže. Obáva sa, že bude musieť predať časť pôdy a hospodárskych zvierat, aby vôbec prežil.

Každoročne zvykol zo stromov, ktoré vypestoval zo semienok, nazbierať asi 200 kilogramov hrušiek. Tento rok však plánuje vyrúbať mŕtve stromy a použiť ich na palivo.

Na vyhĺbenie hlbokej studne už minul takmer 2-tisíc dolárov, no voda v nej dosahovala len niekoľko centimetrov.

„Čo s tým asi tak máme robiť?“ pýta sa. S problémami však zápasia nielen farmári.

V metropole Damask si ľudia musia obmedzovať spotrebu vody aj v bohatších štvrtiach, keďže vláda tento rok zaviedla prísne obmedzenia v dodávkach.

V meste Dúmá na severovýchodnom okraji Damasku, ktoré bolo počas občianskej vojny taktiež baštou povstalcov, povedal Abu Yassir, majiteľ obchodu s poľnohospodárskymi potrebami, že sucho znížilo jeho obrat asi o 30 percent.

Aj počas obliehania vládnymi silami si Yassir dokázal zabezpečiť všetky potrebné semená z okolitých oblastí, ktoré boli poľnohospodárskym centrom.

Tento rok však miestne trhy zívajú prázdnotou, a tak musel začať dovážať poľnohospodárske produkty (napríklad jačmeň), pričom ceny zvýšil asi o 25 percent.

„Všetko zdraželo,“ povedal v telefonickom rozhovore. „Ľudia, ktorí si predtým mohli dovoliť nakupovať a mali veľké stáda, teraz musia výrazne šetriť.“

V al-Nashabiye musel Kassim Ibrahim al-Saghir obmedziť prácu na svojej farme a ak čoskoro neprídu dažde, bude podľa vlastných slov nútený predať časť pôdy, ktorá patrí jeho rodine už celé generácie. Tento rok prišiel o viac ako 90 percent úrody.

„Každý deň prichádzame o peniaze,“ hovorí 67-ročný farmár. „Tento rok žiadna úroda nebude.“

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne logo FOTO: HN Globálne

FOTO: HN Globálne