Spojenci v rámci Severoatlantickej aliancie sa dlhodobo zhodujú na tom, že Irán nesmie získať jadrovú zbraň, vyhlásil v pondelok generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Najväčšiu hrozbu, ktorej Aliancia v súčasnosti čelí, však podľa neho predstavuje Rusko. Vyjadril sa tak pred nadchádzajúcim summitom NATO v Haagu a po víkendových amerických úderoch na iránske jadrové zariadenia. Správa pochádza z agentúry AFP.

Útok USA

USA na pokyn prezidenta Donalda Trumpa v noci na nedeľu zaútočili na tri iránske jadrové zariadenia - Fordó, Natanz a Isfahán, čím sa priamo zapojili do konfliktu medzi Izraelom a Iránom.

Washington tvrdí, že sa mu podarilo spôsobiť vážne škody na troch spomínaných objektoch a tým zničiť iránsky jadrový program. Presný rozsah škôd však nepozná ani Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, povedal v pondelok jej šéf Rafael Grossi.

NATO zvýši obranné výdavky na päť percent HDP, Rusko je najväčšou hrozbou, tvrdí Rutte

Rutte na tlačovej konferencii v Haagu povedal, že nesúhlasí s tvrdeniami, že americké údery na Irán boli v rozpore s medzinárodným právom.

Súčasne odmietol názory, že konflikt na Blízkom východe odvedie pozornosť od summitu hláv štátov a predsedov vlád 32 členských krajín NATO, ktorý sa bude konať od utorka do stredy.

Vývoj na Blízkom východe

„Spojenci opakovane vyzývali Irán, aby plnil svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT),“ povedal šéf NATO.

Súčasne poznamenal, že Irán je „silne zapojený“ do vojny Ruska proti Ukrajine. „Iránske drony každý deň zabíjajú nevinných Ukrajincov v mestách, v ich komunitách bez akejkoľvek úcty k životu,“ dodal.

Šéf iránskej diplomacie Abbás Arákčí po amerických úderoch odcestoval do Moskvy, kde sa v pondelok stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Veľká zhoda v Aliancii: Členské štáty schválili päť percent HDP na obranu, Španielsko si vyjednalo výnimku

Stretnutie označil Arákčí za dobré a povedal, že spolu podrobne prediskutovali vývoj na Blízkom východe, informovala agentúra RIA Novosti. Putinov hovorca Dmitrij Peskov doplnil, že rokovania sa zamerali predovšetkým na nasmerovanie situácie v regióne k mierovému riešeniu.

K priamemu zapojeniu USA do izraelsko-iránskeho konfliktu prišlo po viac ako týždni útokov Izraela na Irán, ktoré spustil 13. júna. Izrael ich odôvodňuje snahou zabrániť Iránu vyvinúť jadrovú zbraň. Teherán odvtedy údery Izraelu opätuje, pričom popiera, že by sa snažil jadrovú zbraň získať.

„Zamerajme sa na podstatné veci. Najviac by som sa obával, že Irán bude vlastniť jadrovú zbraň a bude ju môcť použiť a rozmiestniť, aby si vybudoval tlak na Izrael, celý región a ďalšie časti sveta,“ dodal Rutte podľa AFP.