Americký prezident Donald Trump sa rozhodol vykonať v noci na dnešok útok na iránske jadrové prevádzky možno kvôli momentu prekvapenia, myslí si analytik z Asociácie pre medzinárodné otázky Matúš Horčička.
Podľa Zdeňka Petráša z Centra bezpečnostných a vojenskostrategických štúdií Univerzity obrany Trump zrejme využil aj to, že predchádzajúce izraelské údery v Iráne oslabili jeho schopnosť na americký krok razantne odpovedať. A podľa expertky na Blízky východ z Ústavu pre súčasné dejiny Akadémie vied Slovenskej republiky Evy Taterovej americký prezident útok pravdepodobne zvažoval dlhšiu dobu, do poslednej chvíle vo svojich prejavoch ale zahmlieval.
Priateľ Trump
Dôsledky amerického útoku na Irán je však v tejto chvíli ťažké odhadovať, bude záležať hlavne na reakcii iránskeho vedenia. Vylúčiť nemožno ani odvetu na americké ciele alebo pád iránskeho režimu, povedali experti.
Spojené štáty sa útokom na iránske jadrové prevádzky Fordo, Natanz a Isfahán priamo zapojili do aktuálneho izraelsko-iránskeho konfliktu, ktorý Izrael začal minulý piatok 13. júna. USA svoj krok odôvodnili rovnako ako Izrael tým, že chcú zabrániť Iránu v získaní jadrovej bomby. "Popri tom je však nutné vziať do úvahy, že Trump je už roky známy ako veľký priateľ a podporovateľ Štátu Izrael, ďalej tu nepochybne existovala snaha primárne poškodiť iránsky jadrový program a sekundárne iránsky teokratický režim ako taký," uviedla Taterová.
Podľa Horčičky ale americký útok mnohých prekvapil, okrem iného kvôli tomu, že pred víkendom Biely dom avizoval, že o zapojení USA do izraelsko-iránskeho konfliktu Trump rozhodne v nasledujúcich dvoch týždňoch. "Ale nevidíme do hlavy Trumpa," povedal odborník. Doplnil, že dôvodom, prečo postupoval tak rýchlo, mohol byť moment prekvapenia.
Deeskalácia alebo pád
Petráš súčasne pripomenul, že Washington je jediným aktérom, ktorý disponuje prostriedkami zasiahnuť proti vysoko chráneným iránskym zariadeniam, vrátane podzemného obohacovacieho komplexu Fordo. Jeho zničenie podľa neho znamená pre Teherán zásadnú stratu politickej a strategickej dôveryhodnosti. V tejto chvíli nemá podľa Petráša napriek silnej rétorike dostatočný vojenský potenciál efektívne čeliť koordinovanej akcii USA a Izraela.
"Potenciálny pád teheránskeho režimu by mal zásadný dopad aj na jeho zahraničnú sieť aktérov - od (palestínskeho hnutia) Hamasu a (libanonského hnutia) Hizballáhu po (jemenských povstalcov) Hútia, šiitskej milície v Iraku a sýrsky režim. nové strategické usporiadanie regiónu," dodal.
Podľa Taterovej sa dôsledky amerického útoku môžu v realite prejaviť od dlhotrvajúcej blízkovýchodnej vojny cez snahu o deeskaláciu a ukončenie konfliktu cez diplomatické vyjednávania až po pád súčasného iránskeho vládnuceho režimu.
Tiež Horčička si myslí, že scenárov budúceho vývoja je niekoľko. "Irán sa síce nechal počuť, že sa bude brániť, ale myslím, že to budú zvažovať," dodal s tým, že v Iráne sa podľa neho teraz intenzívne debatuje.