Keď Lidiia v roku 2022 utiekla z Ukrajiny s novonarodeným bábätkom a malým dieťaťom, začala si v Británii budovať nový život. Teraz sa však 36-ročná žena obáva, že sa bude musieť budúci rok vrátiť, pretože neexistuje jednoduchý spôsob, ako získať právo na trvalý pobyt v novej krajine.

Ruská invázia trvá už štvrtý rok a mier je v nedohľadne. Lidiia, ktorá si kvôli ochrane súkromia priala použiť pseudonym, sa bojí predovšetkým o svoje deti.

„Aj keby povedali, že je prímerie... stále budem mať v hlave, že o päť, šesť rokov (Rusi) prídu znova,“ povedala.

„A potom bude musieť môj syn narukovať. Moja dcéra môže byť zabitá alebo znásilnená,“ dodala.

Rovnako ako väčšine z 218-tisíc Ukrajincov, ktorí prišli do Británie na špeciálne víza od roku 2022, aj Lidiie sa kráti čas – jej pôvodné vízum čoskoro vyprší. Hoci si podala žiadosť o predĺženie, aj to jej poskytne len ďalších 18 mesiacov.

Hoci takmer 70 percent Ukrajincov v Británii chce zostať, podľa prieskumu britského Štatistického úradu (ONS) z roku 2024, bez právneho statusu mnohí hovoria, že nebudú mať inú možnosť, než odísť inde alebo sa vrátiť do vojnou zničenej vlasti.

Keďže Ukrajina vyzýva občanov na návrat — v decembri minulého roka zriadila Ministerstvo národnej jednoty s cieľom uľahčiť návrat takmer 7 miliónov ľudí — a Británia zatiaľ neponúka trvalé usídlenie, Lidiia sa cíti uväznená.

Tvrdí, že jej deti sa cítia viac Britmi ako Ukrajincami a vytvorili si silné väzby s komunitou na severe Anglicka.

„Chcem zostať v Británii, na sto percent. Ak nás tu Británia nechce, vrátim sa na Ukrajinu a budem len dúfať, že prežijeme. Inú možnosť nemám,“ povedala pracovníčka charity.

Šedé východiská

Británia má dva vízové programy pre ukrajinských utečencov: jeden pre tých, ktorí už mali rodinu v Británii — ten je už uzavretý — a program Homes for Ukraine, ktorý umožnil Britom ponúknuť bývanie ľuďom utekajúcim pred vojnou.

Vo februári tohto roka vláda otvorila 18-mesačný program rozšírenia ochrany pre Ukrajincov, ktorým malo tento rok vypršať pôvodné trojročné vízum.

Ani jeden z týchto programov však neponúka možnosť trvalého pobytu a britské ministerstvo vnútra zatiaľ nenavrhlo ďalšie predĺženia.

„Naša ponuka dočasného útočiska je v súlade so silnou túžbou ukrajinskej vlády po budúcom návrate svojich občanov a nevedie k trvalému usadeniu,“ uviedol hovorca ministerstva vnútra v e-mailovom vyjadrení.

Charita na podporu Ukrajincov Opora tvrdí, že Ukrajinci by mali mať možnosť usadiť sa v Británii a mohli by Ukrajine pomáhať aj na diaľku, napríklad zasielaním peňazí domov.

„Ukrajina bude samozrejme potrebovať ľudí na obnovu, ale ak zavrieme dvere a donútime ľudí vrátiť sa, nevrátia sa ako šťastní našenci. Dajte ľuďom na výber,“ povedal riaditeľ Stan Beneš.

Neschopnosť usadiť sa

Začiatkom júna Európska komisia navrhla predĺžiť dočasnú ochranu pre približne 4,26 milióna ukrajinských utečencov v EÚ až do marca 2027.

Odporučila tiež členským štátom, aby začali tých, ktorí chcú zostať, postupne presúvať na iné právne statusy, napríklad prostredníctvom pracovných povolení alebo študentských víz.

Charita Settled, ktorá podporuje občanov EÚ a Ukrajincov v Británii, vyzvala Londýn, aby urobil to isté — predĺžil platnosť rozšíreného víza z 18 na 36 mesiacov a ponúkol možnosť trvalého usadenia, podobne ako v prípade Afgancov či obyvateľov Hongkongu.

„Ukrajinci by mali dostať cestu k trvalému pobytu. Máme deti, ktoré sa tu narodili a vyrastajú. Angličtina je ich prvým jazykom,“ povedala imigračná poradkyňa Yuliia Ismail z organizácie Settled.

Podľa nej čoraz viac Ukrajincov zvažuje žiadosť o azyl, napriek rekordnému počtu nevybavených prípadov, pretože ak uspejú, budú môcť zostať natrvalo.

V prvom štvrťroku 2025 požiadalo o azyl takmer 380 Ukrajincov, v porovnaní so 570 za celý rok 2024 a približne 100 v predchádzajúcom roku, podľa oficiálnych údajov.

„Táto neistota tlačí ľudí k azylovému systému,“ dodala Ismail.

Uviaznutí v neistote

Aj napriek 18-mesačnému predĺženiu víz mnohí Ukrajinci podľa charitatívnych organizácií nedokážu získať prenájom bývania ani pracovné zmluvy kvôli neistote ohľadom ich budúceho statusu.

Viac ako tretina Ukrajincov oslovených v prieskume ONS v roku 2024 uviedla, že si hľadá prácu, a len tretina pracovala v rovnakom odvetví ako na Ukrajine.

Správa Britského Červeného kríža z februára upozornila, že bez práce si mnohí Ukrajinci nemôžu dovoliť prenájom a majú viac než dvojnásobné riziko bezdomovectva v porovnaní s bežnou populáciou.

Maria, 40-ročná slobodná matka z Kyjeva žijúca v Škótsku, povedala, že si nedokáže nájsť prácu učiteľky, hoci si doplnila miestne kvalifikácie a poslala približne 100 žiadostí o zamestnanie.

Maria, ktorá rovnako použila pseudonym kvôli ochrane súkromia, tvrdí, že zamestnávatelia nemajú záujem o Ukrajincov na dlhodobé pozície.

„Veľmi ma to trápi. Nemôžeme si kúpiť nič nové do domácnosti, ani skriňu, ani ďalšiu lyžičku. Čo urobíme, ak budeme musieť odísť? Každodenný život je jednoducho nestabilný. Nedokážem myslieť na to, čo bude zajtra,“ povedala.

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: HN Globálne

FOTO: HN Globálne