Takmer 138 miliónov detí pracovalo v roku 2024 na poliach a továrňach po celom svete, oznámila v stredu OSN a varovala, že vzhľadom na pomalé tempo pokroku by odstránenie detskej práce mohlo trvať ešte stovky rokov. Správa pochádza z agentúry AFP.
Francúzska tlačová agentúra pripomína, že štáty po celom svete si pred desiatimi rokmi pri prijatí takzvaných Cieľov udržateľného rozvoja stanovili ambiciózny cieľ, a to skoncovať s detskou prácou do roku 2025.
Lehota skončila
„Táto lehota sa teraz skončila. Ale detská práca nie,“ uviedli v spoločnej správe Medzinárodná organizácia práce a Detský fond OSN.
Z údajov zverejňovaných každé štyri roky vyplýva, že v minulom roku pracovalo 137,6 milióna detí vo veku od päť do 17 rokov, čo predstavuje približne 7,8 percenta všetkých detí v tejto vekovej skupine. Tento údaj však predstavuje pokles oproti roku 2000, keď bolo nútených pracovať 246 miliónov detí. Deti často pracovali preto, aby pomohli svojim chudobným rodinám.
V rokoch 2016 až 2020 došlo k nárastu počtu pracujúcich detí, v súčasnosti však dochádza k poklesu a v roku 2024 pracovalo o 20 miliónov detí menej než pred štyrmi rokmi.
Podľa šéfky UNICEF Catherine Russellovej bol zaznamenaný „významný pokrok“ v znižovaní počtu detí nútených pracovať. „Napriek tomu príliš veľa detí naďalej drie v baniach, továrňach alebo na poliach, často vykonávajúc nebezpečnú prácu, aby prežili,“ dodala.
Nebezpečná práca
Zo správy vyplýva, že v roku 2024 takmer 40 percent zo 138 miliónov pracujúcich detí vykonávalo obzvlášť nebezpečnú prácu, ktorá „pravdepodobne ohrozuje ich zdravie, bezpečnosť alebo rozvoj.“
Obzvlášť pomalý je pokrok u najmladších detí. Minulý rok pracovalo takmer 80 miliónov detí vo veku od päť do 11 rokov – približne 8,2 percenta všetkých detí v tejto vekovej skupine.
Generálny riaditeľ ILO Gilbert Houngbo tvrdí, že napriek určitým náznakom nádeje „nesmieme zatvárať oči pred tým, že nás ešte čaká dlhá cesta, kým dosiahneme náš cieľ odstrániť detskú prácu“.
Podľa expertky UNICEF Claudie Cappovej bude tento cieľ pri súčasnom tempe trvať stovky rokov. Aj keby štáty štvornásobne zrýchlili tempo pokroku zaznamenaného od roku 2000, „bude už rok 2060,“ upresnila.
Cappová tvrdí, že sú dobre známe spoločenské faktory znižujúce detskú prácu. Jedným z hlavných faktorov je bezplatné povinné vzdelávanie, ktoré nielen pomáha maloletým vyhnúť sa detskej práci, „ale chráni deti pred zraňujúcimi alebo nevhodnými pracovnými podmienkami, keď vyrastú,“ povedala.
Ďalším faktorom je podľa nej „univerzalizácia sociálnej ochrany“ ako spôsob zmiernenia alebo uľahčenia záťaže rodín a zraniteľných komunít.
Detská práca sa najviac využíva v poľnohospodárstve (až 61 percent všetkých prípadov), nasleduje práca v domácnosti a iné služby (27 percent) a v oblasti priemyslu (13 percent vrátane ťažby a výroby). Najviac postihnutá zostáva subsaharská Afrika, kde pracuje približne 87 miliónov detí, píše AFP.