Ruský prezident Vladimir Putin dnes podľa štátnej agentúry TASS označil víkendové útoky na mosty v Brjanskej a Kurskej oblasti za teroristický čin, z ktorého obvinil Ukrajinu.
Kyjev zatiaľ na vyjadrenie šéfa Kremľa nereagoval. Podľa agentúry Reuters dnes Putin, z ktorého rozkazu ruské sily vo februári 2022 zaútočili na susednú krajinu, otvorene spochybnil zmysel mierových rozhovorov s Ukrajinou.
Sedem obetí
Ruskí vyšetrovatelia už skôr oznámili, že v noci zo soboty na nedeľu sa kvôli explózii zrútili dva mosty v regiónoch hraničiacich s Ukrajinou.
V Brjanskej oblasti spadol cestný most na rýchlik do Moskvy, ktorá pod ním prechádzal, pričom zahynulo sedem ľudí a vyše sto ďalších bolo zranených.
V Kurskej oblasti sa potom zrútil železničný most, po ktorom prechádzal nákladný vlak. Súprava sa zosunula na cestu pod mostom, zranenia utrpel rušňovodič a dvaja jeho pomocníci.
Moskva z útokov vzápätí obvinila Ukrajinu. Putin dnes na stretnutí s členmi vlády vyhlásil, že rozhodnutie o týchto útokoch padlo na Ukrajine na politickej úrovni a že išlo o cielený útok na civilistov.
"(Kyjev) zároveň žiada o pozastavenie nepriateľských akcií na tridsať alebo dokonca šesťdesiat dní a stretnutí na najvyššej úrovni. Ale ako môžeme za týchto podmienok organizovať takéto stretnutia. O čom by sme mali hovoriť? Kto vôbec rokuje s tými, ktorí sadajú na teror?", predniesol ruský prezident podľa TASS.
Mierové rokovania
Kyjev sa k víkendovým explóziám mostov nevyjadril, poznamenal Reuters. Ukrajinská tajná služba SBU sa prihlásila k víkendovým dronovým útokom na ruské vojenské letiská, pri ktorých podľa jej tvrdení Rusi prišli o štyri desiatky vojenských lietadiel vrátane strategických bombardérov, ktorými útočia na Ukrajinu.
SBU tiež uviedla, že v utorok ráno odpálila zhruba tonu výbušniny, ktorú umiestnila na pilieri Krymského mosta. Ten spája Krymský polostrov okupovaný od roku 2014 Moskvou s ruským územím.
Ukrajina sa už vyše troch rokov bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii a súčasťou bojov sú tiež útoky oboch strán na rôzne ciele na území nepriateľa. Obe strany dlhodobo popierajú, že by cielili na civilistov.
Ukrajina pravidelne informuje o škodách na civilnej infraštruktúre a civilných obetiach vrátane detí. Aj z Ruska občas prichádzajú správy o civilných obetiach. Civilistov zomreli už tisíce, drvivá väčšina obetí sú Ukrajinci, napísal predtým Reuters.
V pondelok sa v Istanbule druhýkrát za posledné tri roky zišli priamo ukrajinská a ruská delegácia, ktoré sa dohodli na výmene vojnových zajatcov, ktorí sú ťažko zranení alebo mladší ako 25 rokov a návrate ďalších tiel padlých vojakov. Prelom v otázke možného prímeria vo vojne pondelkové rokovanie neprinieslo.
Ukrajina súhlasí s nedávnym americkým návrhom na nepodmienečné 30-dňové prímerie, ruská strana v pondelok podľa agentúr spomínala len možnosť niekoľkodňových prerušení bojov na niektorých úsekoch frontu, aby armády mohli pozbierať telá padlých vojakov.