Severoatlantická aliancia (NATO) sa chystá výrazne rozšíriť svoje vojenské kapacity. Jej cieľom je posilniť svoju stratégiu odstrašenia a obranu pred pretrvávajúcou hrozbou zo strany Ruska.
Plány okrem iného počítajú so zvýšením zásob rakiet dlhého doletu a bezpilotných lietadiel, ako aj posilnením systémov protivzdušnej obrany a delostrelectva. S odvolaním sa na nemenované zdroje o tom v stredu informovala agentúra DPA.
Najvyšší predstaviteľ nemeckých ozbrojených síl generál Carsten Breuer minulý týždeň v rozhovore pre stanicu BBC povedal, že členské štáty NATO sa musia pripraviť na možný útok Ruska v priebehu nasledujúcich štyroch rokov.
Rusko, ktoré ročne vyrobí približne 1500 tankov, podľa jeho slov predstavuje pre NATO veľmi vážnu hrozbu. Najzraniteľnejšou je oblasť Suwalského koridoru, tiahnuceho sa pozdĺž hraníc Poľska a Litvy a ležiaceho medzi ruskou exklávou Kaliningrad a Bieloruskom.
NATO v snahe postaviť sa tejto hrozbe plánuje zvýšiť svoje existujúce ciele vojenských kapacít o približne 30 percent. Na splnenie týchto cieľov sa podľa informácií očakáva, že členské štáty NATO dostanú aktualizované národné plány. Formálne by ich mali prijať ministri obrany Aliancie na štvrtkovom zasadnutí v Bruseli.
Vysokopostavení armádni predstavitelia však upozorňujú, že vyhovieť novým záväzkom bude náročné. Členské štáty už teraz nedokážu splniť približne tretinu existujúcich cieľov.
Podrobnosti o národných plánoch zostávajú utajené, ale časti z nich sa podľa očakávaní dostanú na verejnosť po bruselskom zasadnutí.
Zdroje v Nemecku odhadujú, že tamojšie ozbrojené sily sa možno budú musieť rozrásť o päťciferný počet vojakov zo súčasných 182-tisíc, aby splnili požiadavky. Takisto sa očakávajú aj významné investície do systémov protivzdušnej obrany, napísala DPA.
Agentúra Reuters koncom mája prišla s informáciou, že NATO požiada Nemecko o poskytnutie ďalších siedmich brigád, teda približne 40-tisíc vojakov, na svoju obranu.
Na júnovom samite v Haagu chce generálny tajomník NATO Mark Rutte presvedčiť hlavy štátov a vlád, aby viac než zdvojnásobili súčasný cieľ výdavkov na obranu z dvoch percent HDP na päť percent: 3,5 percenta by malo byť k dispozícii len pre armádu, 1,5 percenta na výdavky v súvisiacich oblastiach.