Poľské prezidentské voľby vyhral kandidát opozičnej strany Právo a spravodlivosť, ktorá má svojho prezidenta aj teraz. Myslíte si, že sa teda výmenou Andrzeja Dudu za Karola Nawrockého pre vládu Donalda Tuska situácia nejako výrazne zmení, alebo zostane zhruba podobná ako doteraz?

Zmení sa toho veľmi veľa. Stratégia vládnych politikov, pokiaľ niečo také mali, samozrejme bola počkať na prezidenta, ktorý im pôjde po ruke. Tým mal byť Rafal Trzaskowski. Táto stratégia sa rozpadla a vláda bude musieť po zvyšok svojho mandátu bojovať proti prezidentovi.

V poľskom systéme je zásadný fakt, že keď prezident vetuje zákon, je potrebné v Sejme nájsť trojpätinovú väčšinu, aby ste mohli prezidentovo veto prehlasovať. Súčasná vládna koalícia ju nemá, čo jej bude komplikovať vládnutie.

Budú to mať ťažké. Nawrocki nebude chcieť ustupovať. Vie, že má čas, že teraz má pred sebou prvých päť rokov a v najbližších parlamentných voľbách možno dostane vládu, s ktorou si bude rozumieť a ktorá mu bude pomáhať v tom, aby mohol prípadne kandidovať znova. Od prvého dňa bude skrátka pracovať na tom, aby v prezidentskom úrade vydržal desať rokov.

Myslíte si, že bude ešte radikálnejší ako súčasný poľský prezident?

Myslím si, že áno. „Ostrý“ vzťah medzi vládou a prezidentom ešte nie je tak dobre otestovaný. Vláda totiž s množstvom vecí čakala na zmenu v prezidentskom paláci. Prezidentovi doteraz poslala zopár zákonov, niektoré vetoval, niektoré poslal na Ústavný súd. Pri tom je ešte navyše tá komplikácia, že súčasná vláda Ústavný súd neuznáva.

Čo rozhodlo poľské prezidentské voľby?

Zmena v prezidentskom paláci mala všetky tieto problémy vyriešiť. To sa nepodarilo a Nawrocki prichádza úplne s inou energiou.

On už nie je ten „lame duck“ (v preklade chromá kačica, pozn. red.), ako bol Duda, ktorý už nemohol bojovať o nič iné ako o to, ako budú historici čítať jeho prácu v poslednom roku a pol mandátu, a o to, či nepôjde úplne po ruke vláde, čo nešiel. Vláda s tým ani nepočítala a obchádzala ho napríklad v zahraničnej politike....